„V rodisku vlastne hľadáme stratený svet, ako hľadači snov, ako nejaká ,čakárenská‘ generácia. Ustavične na niečo čakáme: najprv sme čakali na chvíle, keď zvonce ukončia vyučovanie, neskôr na skončenie vojny, maturitu, kedy sa dostaneme na vysokú školu… Čakali sme na vybudovanie socializmu. A dnes? Čakáme na ľudskejší kapitalizmus…“
Anton Blaha, kultúrny a umelecký lokálpatriot, autor literatúry faktu a významný slovenský advokáto v rozhovore s Pavlom Dinkom Letokruhy Kysúc a hľadanie strateného sveta
„Je veľmi smutné, že pokusy o krádeže znakov vyspelosti sa vyskytujú na našom území aj dnes. Taký je napr. najnovší pokus znemožniť postavenie pomníka Ľudovítovi Štúrovi na našom, na slovenskom území, na území suverénnej Slovenskej republiky! Kde vo svete sa niečo také deje? Musíme si však priznať, že sebaobrana Slovenska, naša vlastná sebaobrana je inštitucionálne veľmi slabá. Akoby nebolo inštitúcie, ktorá sa má o to starať.“
Ábel Kráľ: Vyspelosť v dnešnom svete
„Mýli sa každý, kto si myslí, že terorizmus nemá dôvod vstúpiť na územie malej stredoeurópskej krajiny. V Prahe na to majú podobný názor. Po zverejnení videonahrávky panarabského denníka Al-Haját, ktorá obletela svet a v ktorej sa objavilo okrem iných krajín Česko i Slovensko medzi nepriateľmi ISIS, Česká televízia (ČT 24) venovala tejto vyhrážke hlavné komentáre a vyslovila určité obavy. … Moderátori večerného spravodajstva na niektorých slovenských kanáloch nespomenuli ani slovom, že medzi názornou ukážkou zástav ,koalície diabla‘ bola aj slovenská zástava.“
Ľudovít Števko: Migrácia ako sci-fi príbeh
„Rozšíril sa aj názor, že Západ je už z Ukrajiny unavený a nevie, ako by sa tohto nepríjemného bremena zbavil. Ak sa na vývoj na Ukrajine pozrieme ani nie kriticky – postačuje aj realisticky –, ťažko nájsť za uplynulé dva roky zmeny k lepšiemu, či už v ekonomike, politike, bezpečnosti, nehovoriac o každodennom živote širokých vrstiev obyvateľstva. Ide o špecifický, pritom typický príklad neželaných následkov „historicky veľkých“ udalostí, žiaľ, málo premyslených a narýchlo spustených procesov, ktoré sa vymkli spod kontroly a začali žiť vlastným životom, aj keď to zrejme tak nik nechcel.“
František Škvrnda: Ukrajina – dva roky po
„V najnovšej hre zaujala Štepku jedna z charakteristík novej ekonomickej a politickej situácie, ktorú po páde predchádzajúceho režimu výrazne pociťujeme. Je to trpká a miestami aj drastická diferenciácia našej spoločnosti – na bohatých, zavše mimoriadne bohatých oligarchov na jednej strane a na chudobných, ktorí často dlhodobo prežívajú, neraz aj s veľkým vypätím, z ruky do úst.“
Milan Polák: Zmiešaná štvorhra, prvá premiéra Radošincov v ich novom sídle
„… pritom v jeho časoch bola napr. literatúra ešte živou silou, najtypickejšou práve pre európsku kultúru, čo o dnešku nemožno povedať ani náhodou. Elitami vtedajšej európskej spoločnosti boli filozofi a básnici, ktorých význam sa nemeral podľa mocenského a peňažného vplyvu. Dnes tak často opakované a úplne zmrzačené slovo hodnota nebolo v moci pologramotných médií, ale patrilo do úst ľuďom, ktorí ho garantovali skutočnou tvorbou i svojou autentickou prítomnosťou v pohyboch sveta. A predsa Európa zlyhala.“
Ján Švantner: Čo nebolo vyslovené. Prezentácia Citadely na 23. ročníku Bibliotéky v Bratislave
„Ivan Laluha označuje Alexandra Dubčeka ako reformátora a vizionára, ktorý sa usiloval o humanizáciu spoločenských vzťahov. … Významné hodnoty v jeho živote predstavovalo vlastenectvo a európanstvo. Konštatuje, že ,čím výraznejšie sa politika odkláňa od občanov a prevažujú zištné záujmy rôznych zoskupení, tým väčšmi rastie imidž a spomienka na politikov typu A. Dubčeka a jeho osobne‘. Uvádza, že previerky boli zásadným pilierom Dubčekovej ďalšej činnosti. Keď zistil osudy postihnutých ľudí, nevidel inej cesty ako humanizmus.“
Miroslav Janek: Odkaz pre dnešok i budúcnosť. Recenzia knihy Ivan Laluha a kol.: Alexander Dubček – jeho doba a súčasnosť
„Takéto diela, ako napísal Viktor Timura, bývajú spravidla dielami kolektívnymi. Súdiac podľa tiráže, aj v záverečnej fáze jeho prípravy do tlače všetko ostalo na samotnom autorovi zrejme preto, aby sa ušetrilo. So zreteľom na zložitosť problematiky by bolo potrebné, aby bol text členitejší, aby sa v ňom ľahšie orientovalo. Bolo by iste spravodlivejšie, aby sa primerane ohodnotil takýto intelektuálny výkon. Zrejme jedinou odmenou pre autora v tomto prípade je len zaslúžený záujem čitateľov, na slovenské pomery celkom výnimočný. Dielo totiž vychádza ako dotlač k prvému vydaniu, ktoré vyšlo v roku 2014 a bolo vyhodnotené akp najlepšia kniha roka.“
Tomáš Winkler: Jedinečné historické dielo. Recenzia knihy Viktor Timura: Zamlčané dejiny. Pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov
„My, autori európskej knihy, žiadame Európu, aby sa vzdala úmyslu rozširovať hranice výnimiek z autorského zákona alebo zvyšovať ich množstvo. Ubezpečenie o nejakej ,kompenzácii‘ nebude môcť nahradiť finančné prostriedky plynúce z obchodného využívania diel v čase, keď sú autori už aj tak obeťami rastúcej materiálnej neistoty. Žiadame Európu, aby sa postavila proti pokusom o iluzórne ,všetko zadarmo‘, z čoho bude plynúť zisk iba veľkým distribučným spoločnostiam a iným poskytovateľom internetových obsahov.“
Cécile Deniard: Otvorený list európskych autorov knižných diel európskym inštitúciám. Kontakt na autora petície: http://www.peticie.com/contact/128356
Celý obsah Literárneho týždenníka 41 – 42/2015
