„Iba v Srbsku dnes žije asi 60 000 Slovákov a keby sme zverejnili, koľko toto spoločenstvo dalo svetu, najmä Srbsku a Slovensku, špičkových odborníkov v poľnohospodárstve, vo vede, v jazykovede, literatúre, umení, iste by sme boli prekvapení; je to možno aj preto, že sa toto spoločenstvo ocitlo po príchode na Dolnú zem na začiatku 18. storočia v mnohonárodnostnom prostredí; znamenalo to nielen sa udomácniť v novom, ale aj presadiť, potvrdiť, prežiť…“
Prvá dáma slovenskej dolnozemskej literatúry Viera Benková v rozhovore s Máriou Bátorovou Pri tvorbe sa mi stíši hlas srdca
„Martin Kukučín sedí v Medickej záhrade a niečo píše. Možno text chýbajúcej pamätnej tabule, v ktorej sú výrazne mená Ivan Meštrovič, Július a Norma Rudinskí. Chýbajúce slová, ktorých absencia vyčítavo porovnáva Oregon a Bratislavu a poukazuje na (etický) dlh. … Sú chyby, ktoré, ak ich raz urobíme, nemožno napraviť. Túto napraviť možno, aj treba!“
Eva Mitrová: Dve momentky a jedna (krátka) úvaha o Kukučínovi
„Keď si však pozrieme heslá novembra 1989, tie neboli o reinštalácii kapitalizmu. Naopak, prvé požiadavky demonštrantov smerovali k reforme socializmu podľa vzoru obrodného procesu z roku 1968. Ľudia intuitívne, ale aj racionálne nechceli kapitalizmus, keďže o jeho negatívach, aj vďaka masívnej socialistickej propagande, vedeli veľmi veľa. Treba si uvedomiť, že javy ako nezamestnanosť, bezdomovectvo, sociálna vylúčenosť marginalizovaných skupín, hladové doliny, rozpad celých sektorov boli ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi neznámou realitou.“
Roman Michelko: Štvrťstoročie veľkých zmien aj vnútorných rozporov a tenzií
„Okrem nepredvídateľnosti ekonomického vývoja vznikajú aj dve ďalšie otázky. Prvá spočíva v tom, či a ako bude pokračovať občianska vojna a boje na východe Ukrajiny, čo, žiaľ, stále hrozí. Druhá súvisí s tým, či Ukrajina bude inklinovať viac k USA alebo k EÚ. Treba však dodať, že nie je vylúčený ani scenár, že zo sklamania po dlhšom čase môže dôjsť k odklonu od nich. Napokon, nemožno obísť ani názory, že ide o akúsi prechodnú moc. Šance na prežitie sa jej dávajú maximálne na dva – dva a pol roka.
František Škvrnda: Po voľbách – kam a ako pôjde Ukrajina?
Ľudovít Števko: Instantný predvolebný guláš
„Jeden spoločný menovateľ sa však vynára dosť presvedčivo: životná úroveň sa pre široké vrstvy obyvateľstva zdvihla len málo, nanajvýš o toľko, čo zodpovedá prirodzenému civilizačnému pokroku. Čo je však oveľa horšie – objavili sa dávno zabudnuté fenomény: nezamestnanosť, bieda a bezdomovectvo. Proti zmyslu veci, proti vyhlasovaným cieľom takzvanej zamatovej revolúcie, dokonca proti akejkoľvek logike sa neprirodzene, doslova chorobne zväčšili sociálne rozdiely. Dnes sa už dá povedať – narástli do absurdity.“
Ján Čomaj: A tak nám tie roky utekajú… Malé zamyslenie nad jubileom novembra 1989
„S jeho menom sú spojené tvrdé zápasy našich predkov za národné, kultúrne, sociálne, ale aj hospodárske a spoločenské požiadavky; s ním a jeho druhmi sú späté odvážne vystúpenia proti maďarskému feudálnemu útlaku v 19. storočí, jemu vďačíme za uplatnenie myšlienok slovanskej vzájomnosti a spolupráce medzi národmi.“
Viliam Apfel: Hrad prepevný, bašta nezlomná. Ľudovít Štúr a jeho blízki v službe svojmu národu
„Voltaire bojoval za slobodu myslenia úplne konkrétne. V strategickej orientácii na otázky znášanlivosti si zvolil bojové heslo: „Évrases l′ infame!“ (Zničte hanebnosť!) Toto heslo búrilo Európu a monarchovia sa pred ním triasli. Bolo to heslo dostatočne široké, aby v ňom našli obsah všetky sily, ktoré sa rôznym spôsobom a rôznou intenzitou zasadzovali za spoločenský pokrok. Za hanebnosť predsa nemohol byť nikto, dokonca ani kráľ, ktorý musel rušiť rozsudky, ktoré boli vydané jeho menom.“
Ladislav Hubenák: F.-M. Voltaire – osvietenec, humanista
„Ak sa stretnete s najstaršou zachovalou stojacou cirkevnou architektúrou v strednej Európe – z veľkomoravského obdobia –, určite vás prekvapí nedostatočná prezentácia doterajšieho archeologického a stavebno-umeleckého výskumu ako aj reštaurátorských prác. Tu isto zohrala svoju úlohu aj nepripravenosť našich historikov umenia a najmä pamiatkárov. (Už len objavenie tohto objektu by si zaslúžilo literárne spracovanie.)“
Spisovateľ a publicista Milan Augustín v rozhovore s Jánom Tazberíkom: Tajomstvo Kostolíka sv. Margity antiochijskej v Kopčanoch
„ Horná Lužica je prihraničná oblasť, ktorá leží v susedstve troch krajín: Českej republiky, Nemecka a Poľska. Jej najväčšia časť prináleží slobodnému štátu Sasko. … Centrom Lužice je mesto Budyšín (Bautzen), najväčším mestom je Zhorelec (Görlitz). Hornú Lužicu obýva približne 780 tisíc obyvateľov, z toho asi 40 tisíc hovorí po lužicko-srbsky.“
Jana Judínyová: Na potulkách Hornou Lužicou
„V súvislosti s terajším uvedením silnej a pôsobivej Karvašovej psychologickej drámy, ktorej príbeh sa odohráva v čase od potlačenia Povstania do konca vojny, môže sa vynoriť aj otázka, prečo sa na nijakom slovenskom javisku za tých uplynulých päťdesiatpäť rokov neobjavila. Jednou z odpovedí môže byť, že hoci v hre rezonuje SNP, niet v nej ani stopy po oslavnosti, ktorá sa vždy musela prispôsobovať oficiálnej interpretácii tej-ktorej politickej garnitúry.“
Milan Polák: Dráma rodiny v čase dejinného zlomu. Polnočnou omšou Petra Karvaša začali v SND SLOVENSKÚ SEZÓNU
* * *
Navštívte novú interaktívnu stránku Literárneho týždenníka:
http://www.literarny-tyzdennik.sk/
