Ponajprv citácie z príspevkov, ktoré odznejú na Kongrese slovenských spisovateľov 22. až 23. septembra v Trenčianskych Tepliciach. Literárny týždenník ich prináša v Téme na stranách 1 až 8.
„Kongres dnes nemôže obísť čitateľa, problémy literatúry a školstva, knižníc, elektronických médií ani kritiku kritiky a pálčivé témy jazykovej kultúry vo verejnom priestore, vrátane miesta literatúry vo verejnoprávnych elektronických médiách. A keďže kongres 2016 sa koná v období slovenského predsedníctva v Rade EÚ, za účasti významných spisovateľov zo zahraničia, v popredí je i téma národná literatúra a spisovatelia v európskom kontexte. Áno, sú a budú spisovatelia, ktorí prirodzene spájajú Európu a pritom sa nezbavujú svojich národných koreňov.“
MIROSLAV BIELIK, predseda Spolku slovenských spisovateľov: Spoločný prejav slovenských spisovateľov – po osemdesiatich rokoch: Obrana kultúry a humanizmu
„Zaiste, ministerstvo kultúry zriadilo nový fond na podporu kultúry, ktorý je založený na tom, že tvorcovia o podporách, a teda o podmienkach tvorby budú rozhodovať sami. Na prvý pohľad je to správna myšlienka. Ibaže prvé mesiace praxe ukázali, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Do komisií, ktoré rozhodujú, sa dostávajú ľudia, čo s danou problematikou nemajú nič spoločné, vyberajú sa neraz žrebovaním – a vytvorila sa živná pôda pre úzke skupinové záujmy. Štát dal v tom smere od kultúry ruky preč. A to je veľká chyba.“
OTAKAR KOŘÍNEK: Ku Kongresu slovenských spisovateľov: Autor sa zmieta kdesi na chvoste
„Iniciátorom tohto jedinečného stretnutia bol povereník pre školstvo a osvetu Ladislav Novomeský, ktorý chcel v ňom nadviazať na odkaz trenčianskoteplického kongresu slovenskej inteligencie z roku 1936. ,Išlo by o kongres pracovný, na ktorom by sa rozptýlili nejasnosti v pomere niektorých spisovateľov a kultúrnych pracovníkov k našej súčasnosti, likvidovať sme mali na tejto konferencii i nevyjasnené otázky bratislavského manifestu po B. Bystrici a hlavne dať spoločnú platformu pre účasť všetkých kultúrnych pracovníkov na práci kultúrnej.‘“
JANA BORGUĽOVÁ: I. zjazd slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov – august 1945: Prehlbovať odkaz našich národných dejín
„Nekomerčný vydavateľ sa ocitá v úlohe nepríjemného hmyzu, svojou aktivitou otravujúceho unudených byrokratov, ktorí mu to oplácajú čoraz horšími podmienkami na čerpanie dotácií. Absolútne absentuje úsilie či schopnosť pochopiť, že vydavateľ svojou činnosťou v podstate plní službu vo verejnom záujme, keďže obohacuje knižný trh o diela, ktoré by v prípade nevydania zásadným spôsobom ochudobnili knižný trh, znížili jeho rozmanitosť a v konečnom dôsledku aj jeho umeleckú či literárnu kvalitu.“
ROMAN MICHELKO: Vzťah tvorca a vydavateľ v komerčnom priestore
„Zodpovedný spisovateľ teda plní uložené poslanie – píše. Boli časy, keď písal do šuplíka či medzi riadkami, ale písal. Často pracoval v podmienkach ťažkých, býval prenasledovaný, väznený. Nikdy však nebola situácia slovenského spisovateľa taká zúfalá ako teraz…“
IVA VRANSKÁ-ROJKOVÁ: Zahlušované svedomie národa
„V ostatnom čase sledujeme silnejúci tlak z Bruselu na vytvorenie „Európana“ – akéhosi homunkula bez ukotvenia v etniku (Slovania a v národe (Slováci). Mám nedobrý pocit, že presne o to ide tým, ktorí európske národné kultúry a tradície chcú vykoreniť. Už len čakám, kedy prídu naši multikultúrni matadori s návrhom premenovať Pukanec na Popcorncity. Ale čo chceme od krajiny, v ktorej aj tí, ktorí by mali byť prví vo výučbe k vlastenectvu – učitelia, štrajkujú pod anglickými heslami.“
JOZEF BANÁŠ: Gud lak, slovenčina?
„Nateraz sme zvíťazili. / A teraz nám už dajte pokoj! Teraz sme pri koryte my. (…) Ako mohli vzdelanci veriť, že nad nami svitá? Načo sa po stáročia šprajcovali? / Načo Dickens, Balzac, Franz Kafka? (…) Vrátil sa stredovek: hajtmani, župani, opáti, kapláni, Panenka Mária Skákavá, tajní radcovia, exekúcie, bezletové zóny, humanitárne bombardovanie, vedľajšie škody, bankové útrpné právo. (…) Ako ľahko do českého slovníka vkĺzol bezdomovec! / O čom ešte rozhodujeme? Či sa syrčeky budú volať syrčeky, či si môžeme zohriať včerajší guláš.“
KAREL SÝS: Literatúra na porážku
„Literárny jazyk nezastupiteľným spôsobom prispieva k formovaniu suverenity a posilňovaniu identity príslušného národného jazyka, ako aj národného spoločenstva. Literárny jazyk vo vzťahu k spisovnému jazyku platí ako nevyčerpateľný prameň jeho obohacovania a neprestajného rozvíjania. Bytostné spojenie literárneho a spisovného jazyka dáva základ na to, že práve spisovný jazyk sa chápe ako jazykovo aj spoločensky najprimeranejší spôsob na stvárňovanie spisovateľovho estetického aj mravného posolstva.“
JÁN KAČALA: Kultúrnopolitické rozmery slovenského literárneho jazyka
„Neraz sme svedkami spochybňovania a marginalizovania postáv slovenských dejín, dávnejších aj nedávnych. Zakaždým sa odkiaľsi zo zákutia utajovaných ambícií vynoria nové mená, ktoré sa chcú priživiť na lesku slávnych osobností, najmä tým, že si do nich kopnú. Chápem aj akceptujem, že každá generácia má legitímne právo prezentovať svoje videnie dejín, no zaťažko mi padne, keď sú to len exhibicionistické vystúpenia bez náležitého poznaniu historických súvislostí, ako aj bez základnej empatie k slovenskému národu.“
ĽUBOŠ JURÍK: Odkaz Vladimíra Clementisa
„Ale čo ak v budúcnosti dôjde na mape sveta k veľkým zmenám (veď stále k nim dochádza), všetko sa rúti k nezastaviteľnej globalizácii. speje k stieraniu a zanikaniu mnohých kultúr, jazykov a literatúr! Bude sa potom i slovenská literatúra písať po anglicky, ak spisovateľ Slovák bude žiť v Anglicku? A čia bude taká literatúra, slovenská, alebo anglická?
VIERA BENKOVÁ: … a budú sa aj v budúcnosti písať básne?
„Práve preto, že pôvodná literatúra a nekomerčná kultúra nemajú šancu konkurovať komerčnému trhu, všetky vyspelé západné štáty ich cielene a systematicky podporujú. Z toho pohľadu je dôležitou úlohou a poslaním nadchádzajúceho Kongresu slovenských spisovateľov upozorniť na potrebu vážnych systémových zmien v podpore spisovateľa, pôvodnej a kvalitnej prekladovej literatúry, a osobitne tradičných hodnototvorivých časopisov v ich printovej podobe – ako tvorcov a šíriteľov autentických hodnôt a reflexie súčasnosti, ktorou nastavujú zrkadlo konzumnému smerovaniu spoločnosti.“
ŠTEFAN CIFRA: Jedinečné identifikačné znaky národa
+ + +
„Do histórie Slovenska sa zapísal jediným slovom: SYPTE! Do toho okamihu sa akoby sústredil celý osud jeho života, celá história odborníkov, robotníkov, vzdelancov i jednoduchých ľudí, ktorí dúfali, že príde v ich aj v našom živote k tejto chvíli. Je to prirodzené. O národoch i ľudských osudoch rozhodujú často okamihy. Ten slovenský deň D nastal. Všetci sme sledovali jeho súboj, tak ako s účasťou a napätím sledujeme každé vystúpenie našich reprezentantov. Pripomíname si tie chvíle, keď sa Július Binder dožíva 85 rokov.“
ANTON BLAHA: K okrúhlemu jubileu JÚLIUSA BINDERA: Muž, ktorý premohol dunajského draka
Celý obsah Literárneho týždenníka 29 – 30/2016
