Dvojčíslo Literárneho týždenníka 21 – 22 z 1. júna 2016 uverejňuje príspevky na jednu z tém pripravovaného Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 23. 9. t. r. v Trenčianskych Tepliciach, ktorého hlavným organizátorom je SSS, Cenzúra v súčasnej spoločnosti. Úvodný stĺpec prináša zamyslenie Umenie ako ruža v tŕní – nad zmyslom umenia od jeho vzniku, ktorý odborníci datujú do počiatkov ľudských dejín.
K výročiu pamätného Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou z 31. 5. a 1. 6. 1936 v Trenčianskych Tepliciach uverejňuje pokračovanie historického exkurzu a informáciu o pripomenutí 80. výročia Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach.
Časopis prináša eseje Kritické myslenie? Sme za!, Hľadajme problémy súčasnosti i budúcnosti, príspevok k 70. výročiu volieb z mája 1946 v ČSR Demokratické Slovensko i pokračovanie príspevku k 100. výročiu úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského Odklínanie Kotlína a Mojžiš a Debora (2) – tentoraz o typických postavách slovenských žien v jeho románoch.
V novej rubrike Literárne čriepky uverejňuje informácie o zahraničných spisovateľoch v článkoch Márquez v milovanej Cartagene a Bookerova cena Vegetariánke.
+ + +
„Na dnešné umenie sa dívame väčšinou výlučne materialistickými očami. To, čo nezarába, je takmer nepoužiteľné. Ani to, čo má samo osebe silnú obsahovú nosnosť a hĺbku, nevieme ponúkať bez prázdnych ohurujúcich efektov, plných obchodníckych trikov a balastu. Umenie však takisto ako všetko iné potrebuje peniaze, ale nie na to, aby na ňom niekto niekoľkonásobne zarábal.“
Pavol Fűkő: Umenie ako ruža v tŕní
„Ostrakizácia je jeden z najúčinnejších prostriedkov vedenia propagandistickej vojny. Prostredníctvom výmyslov a poloprávd útočí na prapodstatu človeka, jeho morálku, schopnosti, vedomosti, charakter, na všetko, čo dokázal a vytvoril. Niekedy sa tento pohon premieňa dokonca na štvanicu, žurnalisti ako svorka vlkov naháňajú svoju obeť, neštítia sa zasahovať do dôstojnosti človeka, jeho rodiny, detí.“
Pavol Dinka: Čí chlieb ješ, toho pieseň…: Jedna z tém pripravovaného Kongresu slovenských spisovateľov
„Ideológovia pravice nám roky hustia do hlavy, že kapitalizmus oceňuje podnikavosť, kreatívnosť, skrátka, pracovitých a odvážnych mužov a ženy, ktorí vďaka dlhotrvajúcej systematickej a poctivej práci dosiahnu úspech. Táto definícia určite neplatí generálne – súčasný kapitalizmus podstatne viac preferuje špekulantov a rôzne bezškrupulózne typy než podnikateľov, ktorí si na živobytie zarábajú svedomitou prácou (vo východoeurópskom priestore to platí dvojnásobne).“
Roman Michelko: Esencia východoeurópskeho kapitalizmu
„Výhrady voči priebehu rokovaní ( …) možno zhrnúť do troch hlavných bodov. Prvým je, že tlak USA na EÚ je oveľa väčší, než sa o ňom dosiaľ vedelo, po druhé, Washington tlačí na EÚ so zablokovaním výhod automobilovému priemyslu, ak EÚ nedovolí dovážať viac amerických poľnohospodárskych výrobkov (potrebujú to slovenskí poľnohospodári?). A nakoniec USA požadujú zníženie ochrany európskeho spotrebiteľa.“
František Škvrnda: Rokovania o TTIP sa komplikujú
„Nepísaný zákaz zasiahol po novembri 1989 viac-menej každého, koho nezakázali pred týmto dátumom. Nová elita sa tvárila, akoby nič v spoločenskej praxi, vrátane literatúry a médií, nevytváralo kontinuitu s predchádzajúcim obdobím. Výnimku predstavovali iba tzv. autori Pražskej jari, čiže skupina komunistických novinárov a literátov, ktorí s v kolíznom období mocenského boja nad komunistickou stranou a spoločnosťou postavili na tú stranu, ktorá boj prehrala“
Petr Žantovský: Cenzúra v období rozpadu hodnôt
„Potrebu kriticky myslieť zdôrazňujú najmä pedagógovia. A aj sa činia. Skúsené tímy vo výskumnom ústave pracujú na témach maturitných písomiek. Pred časom prekvapili maturantov v mene Dona Quijota. Vlani sa jedna otázka musela anulovať, nedalo sa na ňu odpovedať jednoznačne. Tohto roku študentov v maturitnom ročníku potešia čítaním beletrie oplývajúcej hrubými výrazmi a pornografiou. Po kritike znalci trochu ustúpili – žiaci nemusia čítať celú knihu…“
Viera Švenková: Kritické myslenie? Sme za!
„Nemožno však zatvárať oči pred faktom, že so zásadnými problémami zápasí aj európska ľavica, vrátane Slovenska. Ľavicoví a centristickí myslitelia neposkytli a neposkytujú žiadny nový rámec pre nové ekonomické myslenie. Pripomína sa malá odlišnosť od pravicových stredových strán, neprimerané akceptovanie neoliberálnych princípov…“
Miroslav Číž: Hľadajme problémy súčasnosti i budúcnosti
„Z domácich autorov sa mi najväčšmi páčili Mináč a Mňačko. Ulahodila mi takisto Jarošova Tisícročná včela. Mám pocit, že slovenskú literatúru nemôže prekonať žiadna iná. Slovenskí autori totiž najlepšie vystihnú pocity a dojmy svojich slovenských čitateľov. Je iba otázkou času, kedy sa niektorý zo súčasných tvorcov presadí aj za hranicami. Pre zvyšok literárneho sveta je totiž na škodu, že diela slovenských spisovateľov nie sú také známe.“
Mladý autor Lukáš Mano: Správne použité slovo oslobodzuje
„Dnes sú v móde konšpirácie, a tak si fajnšmekri v tomto románe prídu na svoje. Cez konšpiráciu o havárii Alexandra Dubčeka, po motív, prečo sa prezidentom Slovenskej republiky stal muž, v románe nemenovaný, ktorý chcel protiústavne predať plynovod Američanom. Prezidentom sa mal stať preto, že je nevlastným synom kňaza a záletníka Jozefa Tisa. A keďže autor zamieša autentické dokumenty s fantáziou, čitateľ je neustále zvádzaný. Zámerom autora je pravdepodobne práve toto: vo svete totálnej neistoty, chaosu, si človek nemôže byť istý ničím. Kto vie, čo je pravda a čo polopravda? Čo v skutočnosti vypátral človek v profesii novinára, ktorej už dnes nedôveruje takmer nik? Bolo, nebolo?
Gabriela Rothmayerová: Bolo, nebolo? (Peter Štrelinger: Zlatá voda, 2016)
Celý obsah Literárneho týždenníka 21 – 22/2016
