Literárny týždenník 19 – 20 z 18. mája 2016 v úvodnom stĺpci uverejňuje príspevok Kádrovanie a nevraživosť medzi spisovateľov nepatria, v ktorom sa predseda Spolku slovenských spisovateľov zaoberá aktuálnym odkazom Kongresu slovenských spisovateľov z roku 1936 a nepodloženým atakom na stránkach denníka Pravda na pripravované oslavy v júni a septembri t. r., organizované SSS v spolupráci s ďalšími spisovateľskými združeniami, ako SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov, Klub literatúry faktu, i hosťami zo zahraničia, poukazuje na kádrovanie a osočovanie organizátorov v záujme spochybniť pripomenutie si toho významného podujatia. Téme sa venuje aj príspevok na druhej strane LT z pera šéfredaktora časopisu.
Vo vstupnom príspevku na prvej strane (Ne)povinné čítanie časopis reaguje na kauzu zaradenia knihy Sekerou a nožom (od P. Pišťanka a D. Taragela) plnej vulgarizmov medzi povinné stredoškolské čítanie a kontroverzného článku v prváckom šlabikári základných škôl o dieťati žijúcom v rodine s matkou (po jej rozvode) a jej novým manželom.
Časopis prináša exkluzívne príspevky: k 120. výročiu korunovácie posledného ruského cára Mikuláša II. Osudy cárske j rodiny a korunovačných klenotov, o modifikáciách krstného mena hudobného skladateľa Franza Liszta, o varovaniach T. Sarrazina Iný hlas z Nemecka, prvú časť príspevku k 100. výročiu úmrtia S. H. Vajanského Odklínanie Kotlína a slovenský Mojžiš či rozhovor so spisovateľom a historikom T. Winklerom. Informatívny príspevok Predstavili autorov a knihy nominované na Ceny SSS v stručnosti približuje knihy a autorov, ktorých život, tvorbu a nominované diela prezentovali predseda SSS, predseda a členovia odbornej poroty na podujatí v Klube spisovateľov. Prečítajte si aj tradičné rubriky Stručne z kultúry, Z pozvánok, zahraničný komentár, recenzie umeleckých podujatí a knižných titulov, servis, zo života SSS a ďalšie.
+ + +
„… aby sa všetci literáti, všetky spisovateľské organizácie, ale aj celá kultúrna verejnosť postavili na obranu demokratických a humanistických hodnôt, proti nevraživosti, rozoštvávaniu, extrémizmu, novým prejavom zhubných ideológií (čo zrejme podráždilo Passiu a spol.) Ak má niekto Spolok pranierovať a osočovať za toto úsilie, ak ten niekto je zo skupinkového, skleníkovo akademického okruhu či nebodaj štátom dotovanej literárno-informačnej inštitúcie, avizované kongresové rokovanie slovenských spisovateľov so zahraničnou účasťou sa javí o to naliehavejšie a nástojčivejšie.“
Miroslav Bielik, predseda SSS: Kádrovanie a nevraživosť medzi spisovateľov nepatria
„To, čo sa odohráva okolo knižky Sekerou a nožom (od Pišťanka a Tarageľa), je tragikomické. Dvaja najväčší borci proti povinnému čítaniu za socializmu (teda za „totality“) sa stávajú zrazu povinným čítaním v demokracii. Človek sa domnieval, že povinné čítanie v našej pluralite už neexistuje, že sme to nechali na učiteľov slovenčiny a literatúry, ale „neviditeľná ruka trhu“ to zariadila inak: veď si len predstavte náklad knižky, keď ho povinne musia odobrať stredné (a či aj základné?) školy…“
Jozef Čertík: (Ne)povinné čítanie
„Nepodložené úsudky, nijaká fakticita, odiózne šplechnutia – tak možno charakterizovať článok Radoslava Passiu (Ústav slovenskej literatúry SAV) Emeritný spolok zasahuje (Pravda, 10. 5. 2016), napísaný zrejme z autorovej (a nielen jeho) vnútornej pasie v duchu známej knihy Vzpoura deprivantů (autori Koukolík a Drtilová). Pôvodne som mienil požiadať redakciu o uverejnenie práva na odpoveď v zmysle tlačového zákona, lenže toto ustanovenie je také vágne, plastelínové a bezzuzubé … (v takom zmysle si ho nátlakovými akciami vynútili samotní žurnalisti z obavy, že by museli poskytovať rovnocenný prístup verejnosti k médiám…)“
Pavol Dinka: Nenávistné šplechnutia
„V ťažkom období, ktoré dnes EÚ i celá Európa zažíva, pripomenieme, že v európskych dejinách rusofóbia nikdy neviedla k ničomu dobrému a problémy vždy len vyhrocovala. Jej výsledkom bolo zvyšovanie napätia, ktoré podrývalo ekonomickú i politickú stabilitu na kontinente. Spamätá sa aspoň niekto z vodcov EÚ, aj keď USA a NATO sú iného názoru?“
František Škvrnda: Rusofóbia, NATO a USA
„Zasvätení isto vedia, že dynastia Romanovcov mala v sebe pramálo ruskej či slovanskej krvi. Už od čias Petra III. (aj on bol spolovice Nemec), manžela Kataríny Veľkej (takisto Nemky) si cári vyberali manželky v germánskych či iných panovníckych domoch. Z cárskych detí mala skutočných Rusov spraviť vskutku prísna výchova založená na pravosláví a „ozajstných cárskych hodnotách“. A posledný ruský cár si vzal za manželku hesenskú princeznú Alix.“
Pavol Dinka: Osudy cárskej rodiny a korunovačných klenotov. K 120. výročiu korunovácie posledného ruského cára Mikuláša II., prezývaného aj Krvavý
„Maďarskí biografi sa všemožne usilovali urobiť všetko pre to, aby sa maďarská forma ,Ferenc‘ dostala do dokumentácií o živote a diele tohto popredného hudobného génia. (…) Lisztova reakcia na používanie krstného mena ,Ferenc‘ je evidentná. Zaslúži si pozornosť a treba ju rešpektovať. Franc Liszt si neželal byť menovaný ,Ferenc‘. Akeptujme Lizstovu vôľu.“
Miroslav Demko: Liszt nepoužíval meno „Ferenc“. Modifikácie krstného mena Franza Liszta
„Na rozdiel do presily dramatizácií známych a vychytených literárnych diel (väčšinou klasických), ktoré majú početne silné zastúpenie v činohernej ponuke SND, divadelnú adaptáciu výnimočného Bergmanovho filmu vítame a schvaľujeme. Zaiste preto, že Ingmar Bergman predstupuje pred nás v tomto filme s prenikavo mrazivými existenciálnymi otázkami, s analýzou ľudských citov s vzťahov s ich vrchovato nasýtenou dramatickosťou. Ale aj preto, že Bergman bol vo svojej podstate divadelník.“
Milan Polák: Film ako súčasť divadelnej výpovede. Divadelná podoba Bergmanovho filmu Fanny a Alexander v SND
„Súčasné vedenie Novej scény s generálnou riaditeľkou Ingrid Fašiangovou tak vstúpilo do náročnej a zrejme i nákladnej produkcie klasického, no pre nás nezvyčajného ,tanečného muzikálu‘, ktorý nie je iba výpravnou šou, ale má dej, postavy a v nich ukryté charaktery. Väčšina muzikálov, ktoré sa viažu na dejiny NS (od legendárnych šesťdesiatych rokov a tzv. zlatej éry muzikálu pod vedením vtedajšieho riaditeľa Dalibora Hegera, čerpala námety z klasických literárnych predlôh.“
Terézia Ursínyová: Rozprávka pre dospelých. Tanečný muzikál Mačky na Novej scéne
Kongres prerokoval tieto hlavné referáty: Slovenčina ako umelecký prostriedok výrazový – pripravil Milan Pišút, Slovenská literatúra a tradícia v podaní Stanislava Mečiara, Ladislav Novomeský: Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry, Ján R. Poničan hovoril o Vzťahu literatúry k spoločnosti, Anton Štefánek referoval na tému Mravnosť a kultúra, Andrej Kostolný hovoril o Stave a úlohách slovenskej literárnej kritiky, o Vzťahu slovenskej literatúry k českej mal pôvodne referát pripraviť Milo Urban, vzdal sa tému a odznel koreferát Jaroslava Zatloukala na tú istú tému.“
Michal Eliáš: Jednotne v zápase za mier, proti fašizmu (2). K 80. výročiu konania Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov v Trenčianskych Tepliciach
(Michal Eliáš: Kongres slovenských spisovateľov v roku 1936)
„Sarrazin nepopiera, že európska civilizácia je v kríze, ktorú si sama spôsobuje. Ide predovšetkým o nepriaznivý demografický vývoj vyvolaný rapídnym poklesom pôrodnosti. Ak je malá plodnosť, zvyšuje sa priemerný vek, rastie počet starnúceho obyvateľstva. Ak nebudeme mať dosť vlastných detí, musíme úbytok pracovných síl nahradiť ,dovozom‘. Sarrazin upozorňuje na to, že tento ,dovoz‘ (prisťahovalectvo) musí byť rozumne regulovaný. To, čo je samozrejmosťou pre USA, Kanadu, Austráliu –, musí platiť aj pre Európu, teda aj pre Nemecko.“
Anton Hykisch: Iný hlas z Nemecka. Sarrazinove varovania
Isteže, Česi trpeli viac než Slováci, či už počas druhej svetovej vojny (naša rodina pašovala potraviny príbuzným do Malenovíc pri Zlíne) alebo počas normalizácie. To by ich však nemalo zbavovať súdnosti a viesť k priam hysterickej nenávisti ku všetkému, čo vraj nie je v súlade so „západnými hodnotami“. Bohužiaľ, vo svojich tvrdeniach vystačia s frázami, takže nie je jasné, ktoré „západné hodnoty“ sú politikou ich prezidenta ohrozené a prečo a priori všetko, čo nie je z dielne made in USA, označujú za boľševizmus a národnú zradu.
Vladimír Blaho: Rada bratom Čechom
„Každý z návštevníkov nachodí to, čo sa mu žiada, súd sveta vyznieva tak, že Slovensko je dnes krajinou objavov. Tu je v strede Európy od nepamäti sveta i so svojimi zvláštnosťami a zvláštnymi krásami, ale Európa iba v poslednom čase si to mohla povšimnúť. Tak je. Ale príčiny toho patria do histórie. Rázovité, krásne Slovensko, po svetovej vojne zapäté do Československej republiky, zbavilo sa tých snáh, ktoré ho chceli utajiť, umlčať. Dnes voľne privoláva milovníkov najvyšších krás prírodných, milovníkov ľudového umenia, rázovitého života, milovníkov pokoja a pohodlia…“
Jozef Cíger Hronský: Krásne Slovensko. K 120 výročiu narodenia Jozefa Cígera Hronského
„Profil prvého panovníka navyše dopĺňajú ilustrácie – a nasleduje dvojstrany: farebné kresby s dobovou témou a krátka charakteristika onoho času: Byzancia – potomok Ríma. Aká veľká bola Samova ríša, Kto to boli Avari, kto je autorom Fredegardovej kroniky, ktorá zachytila oné udalosti, aj úryvkom z tej kroniky…Takto živo, komplexne a výtvarne veľmi pestro predkladá či priam servíruje príťažlivé menu čitateľovi; dá sa povedať od školákov cez prostých ľudí, ktorí majú chuť poznať národnú minulosť, po vzdelancov, lebo aj tí majú často komicky skreslený pohľad na naše dejiny. Pod vplyvom českej histórie, súčasnej tlače a Historického ústavu SAV.“
Ján Čomaj: Príťažlivý obraz slovenskej histórie (Ladislav Švihran: Kto nám vládol, 2016)
„To, čo najväčšmi nenávidím, je nespravodlivosť – považujem ju za koreň všetkého spoločenského zla, a teda aj ,vychýlenosti‘ optiky v literárnej kritike. Priam plastickým úkazom je jej (zne)hodnotenie Vajanského, predovšetkým jeho románu Kotlín (1901). Osudy tohto románu by sa sami mohli stať podkladom pre samostatný román. (…) Zatracovaný, zneuctený, nepochopený. (Iba Ivan Kusý v poslednej časti svojej trilógie Starý Vajanský stačil ešte naznačiť, že to môže byť aj inak, ale predčasne dostal „povolávací rozkaz“ do Božích légií, takže už nestihol napísať ako a prečo.“
Eva Fordinálová: Odklínanie Kotlína a slovenský Mojžiš (1). K 100. výročiu úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského
Celý obsah Literárneho týždenníka 19 – 20/2016
