Literárny týždenník 17 – 18 zo 4. mája 2016 na prvej strane prináša príspevok Aká je slovenská politická kultúra? a vo vnútri časopisu články na hlavnú tému dvojčísla Ekonomika, daňové raje a multikulturalizmus.
V úvodnom stĺpci uverejňuje Komuniké zo zasadnutia Rady Spolku slovenských spisovateľov – vrcholného poradného orgánu SSS, ktorý tvoria významní slovenskí štátnici, politici, vedci, spisovatelia a kultúrni dejatelia – k aktuálnym programovým otázkam SSS, najmä k situácii okolo poskytnutia neúnosne zníženej dotácie Literárnemu týždenníku, k príprave Kongresu slovenských spisovateľov v septembri t. r. a k nevyváženej spolupráci Literárneho informačného centra so spisovateľmi a spisovateľskými organizáciami. Fotografia na prvej strane je z Medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti, ktorý dokladá neprijateľné praktiky nepozvania SSS ako najpočetnejšieho a najstaršieho združenia spisovateľov na podujatie, kde sa prezentovala Slovenská republika. Rada podporila požiadavku SSS na skvalitnenie dotačnej politiky štátu v podpore vydávania literárnych časopisov, ako aj usporiadanie kongresu a vyzvala LIC k väčšej súčinnosti v prospech celej slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry a všetkých spisovateľských združení.
Rubrika komentáre sa venuje vnútropolitickým otázkam „hľadania opozičných alternatív“ a zahraničnopolitickej téme obáv Washingtonu z anglického brexitu. V novej rubrike Kyvadlo času redakcia sprítomňuje Kongres slovenských spisovateľov z roku 1936 prvou časťou článku Jednotne v zápase za mier, proti fašizmu, v ktorej sa približujú jeho prípravy organizované SSS – predchodcom dnešného SSS.
Dvojčíslo prináša exkluzívny kultúrnohistorický príspevok o vzťahoch Svetozára Hurbana Vajanského a Alberta Škarvana a esej o európskom rozmere tvorby slovenského spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Výstupom z nedávneho stretnutia zástupcov SSS a Obce spisovateľov ČR vo Vysokých Tatrách je rozhovor s predsedom Obce Tomášom Magnuskom. Nechýbajú tradičné rubriky.
+ + +
„Ani kolektívne víťazstvo, víťazstvo v bitke medzi vládnucou skupinou a kolektívnou opozíciou nie je konečným politickým cieľom; ak je opozícia (usilujúca sa o získanie vlády) skupinová – ak ju tvoria viaceré politické subjekty –, jej jednota býva podmienená práve a iba spoločným cieľom poraziť a odstrániť toho druhého alebo práve tých, čo vládnu. Tým sa všetko jednoducho nekončí. Lenže porážka jedného subjektu sa v takej situácii (obyčajne) neuzavrie jeho odchodom, teda pokojom: ak je účastníkom protirečenia koalícia viacerých subjektov, zápas pokračuje v jej vnútri.“
Ábel Kráľ: Aká je slovenská politická kultúra
„Základná politická téza, ktorou sa chce Rybníček presadiť, je tá, že v regiónoch sú schopní ľudia, ale nemôžu problémy v regiónoch vyriešiť, lebo vďaka tuhej centralizácii o všetkom podstatnom rozhodujú zlí a nekompetentní bratislavskí úradníci. Nevylučujem, že taktika poštvať ľudí z regiónov proti nenávidenej Bratislave nemusí byť celkom márna. Na Rybníčkove ambície získať dvadsať až tridsať percent to však takmer isto stačiť nebude.“
Roman Michelko: Hľadanie opozičných alternatív
„V Haagu totiž nešlo len o asociačnú dohodu a bezvízový styk s nedôveryhodnou Ukrajinou, ktorá je skorumpovaným štátom na pokraji ekonomickej katastrofy. Organizátori hlasovania tvrdili, že v hre nie je len táto východná krajina pred rozpadom, ale aj dôvera vo fungovanie európskeho projektu. Referendum je výrazom euroskepticizmu, straty príťažlivosti európskej únie, ktorá priveľmi zasahuje do kompetencií štátov ,dvadsaťosmičky‘ a do mnohých oblastí života ľudí, najmä v otázkach migrácie a bezpečnosti.“
Ľudovít Števko: Hlavybôľ z plebiscitu
„Pre USA je odchod Londýna z EÚ spojený najmä s tým, že sa oslabí ich vplyv v únii – Veľká Británia sa neraz ekonomicky, politicky i bezpečnostne totiž pokladá za trójskeho koňa Washingtonu v Európe. Navyše po zmenách môže ožiť len idea kontinentálnej Európy (degaullovské od Atlantiku po Ural), kde už nie je taký vplyv Londýna a zužujú sa aj možnosti zasahovania spoza Atlantiku.“
František Škvrnda: Prečo sa Washington bojí brexitu?
„Na jednej strane máme priveľmi slabých, ktorí nemajú inú možnosť ako starať sa o prežitie a na nič iné im nezostáva čas (písal o tom už Marx). Na druhej strane sú silní a nesmierne bohatí, ktorým nezostáva čas na nič iné, len sa starať o udržanie vlastnej pozície. Obom vlastne chýba sloboda, ktorú sme tak čakali po roku 1989. Máme demokraciu, no tá nie je schopná vytvoriť dostatok slobody. Čoraz viac preberajú moc ekonomicky silné korporácie.“
Jaroslav Husár: Existencia ekonomických oblúd
„Spolok slovenských spisovateľov sa rozhodol pripomenúť si túto významnú udalosť nielen verbálne, oslavne, ale aj usporiadaním nástupníckeho pracovného kongresu v tomto kúpeľnom meste v dňoch 22. – 23. septembra 2016. Odkaz kongresu je výsostne aktuálny aj pre dnešok, keď čoraz väčšmi silnejú prejavy rasovej a náboženskej neznášanlivosti, keď sa na viacerých miestach sveta vyhrocujú vojnové konflikty a akty desivého terorizmu.“
Michal Eliáš: Jednotne v zápase za mier, proti fašizmu (1) K 80. výročiu konania Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov v Trenčianskych Tepliciach
(Michal Eliáš: Kongres slovenských spisovateľov v roku 1936)
„… Škarvanovo rozhodnutie o zrieknutí sa vojenskej služby 6. februára 1985. Tento neočakávaný skutok, ktorý mal ohlas na Slovensku, v Rusku i v Európe, zásadne poznačil jeho ďalšie životné osudy. Týkalo sa to aj vzťahov Škarvana s martinským národným centrom a osobitne s Vajanským. Po odsúdení a následnom odpykaní trestu vo vojenskom väzení v Košiciach A. Škarvan prijal pozvanie ruských tolstojovcov a v júli 1896 odišiel do Ruska, kde sa zdržiaval v blízkosti L. N. Tolstého v Jasnej Poľane, Moskve a v Petrohrade.“
Augustín Maťovčík: Spory o Tolstého dielo. Vzťahy Svetozára Hurba na Vajanského a Alberta Škarvana
„V duchu najlepších tradícií, ktoré siahajú až k bernolákovcom a štúrovcom, orientoval Hronský svoju aktivitu smerom k ľudskému spoločenstvu, k národu, kde nachádzal pôvodný zdroj pre svoju tvorbu v najširšom zmysle slova. Pre neho bola rovnako dôležitá činnosť organizačná, osvetová, vydavateľská i riadiaca (na pôde Matice slovenskej) ako sama tvorba umelecká (literárna i výtvarná).
Ján Švantner: Od obrazu k vízii: Osobnosť stále prítomná a aktuálna: K 120. výročiu narodenia slovenského spisovateľa Jozefa Cígera Hronského (* 23. 2. 1896 – † 13. 7. 1960)
„Chýba mi však autorovo zamyslenie nad problémami a hodnotami tamtých čias v porovnaní s dnešnými – a vice versa. Viem, miestami to z textu cítiť, chýba mi však hlbšie, priamejšie Coloktovo zamyslenie… Mohlo by dať veľa podnetov i pre dnešok. To už by však nebola len kniha pamätí. (…) Kniha je nesporne prínosom do poznania našich novodobých dejín i do slovenskej memoárovej literatúry.“
Ján Čomaj: Priame svedectvo priameho muža (Peter Colotka: Vo víre času, 2015)
Celý obsah Literárneho týždenníka 17 – 18/2016
