„… aj brak, aj škandály k novinám patrili odjakživa, takže to tak aj ostane – ide skôr o nevyváženosť, o otrasný pomer medzi serióznou publicistikou a tým druhým. … Najviac mi prekáža úpadok televíznych programov, brutálna presila reklamy, primitívnosť tzv. zábavy, lacnota väčšiny filmov. To je taká vážna vec, že by sa tým malo už zaoberať aj ministerstvo kultúry, tu sa totiž sloboda médií stáva deštrukčným prvkom výchovy, morálky a kultúrnej úrovne národa.“
Jubilujúci slovenský spisovateľ Ján Čomaj, reportér a autor literatúry faktu v rozhovore Chýbajú veľké témy, vládne krátkodychosť politiky
„V čom takom výnimočnom teda spočíva hodnota poézie? V schopnosti esenciálne vyjadriť posolstvo, na ktoré potrebuje prozaik desiatky či stovky strán? Alebo sa i dnes prihliada na mimoumelecké aktivity a zásluhovosť básnika sa hodnotí podľa revolučnosti alebo občianskej angažovanosti, ktorou sa vyznačil v mene ľudských práv a demokratizácie?“
Jana Šimulčíková: Poézia, kde si?
„Zhoršovanie situácie v Jemene, ktoré prerástlo do nového ozbrojeného konfliktu, nie je prekvapujúce. Má síce aj hlbšie historické korene, ale súvisí najmä s neželanými následkami Arabskej jari – svojrázne zamaskovaným pokusom USA uplatniť politiku „farebných revolúcií“ v regióne a zvyšovať v ňom chaos.“
František Škvrnda: Bude nová vojna na Blízkom východe?
„Viaceré názory Miloša Zemana na súčasné problémy v Európe nie sú vždy kompatibilné s tým, čo hovoria politici USA a EÚ. A tak sme svedkami zasahovania do českej politiky „zvonku“. Po protestoch, ktoré sa organizovali proti Milošovi Zemanovi v novembri vlaňajšieho roku, sa objavili viaceré svedectvá o tom, že ich spoluorganizovali aj ľudia z americkej ambasády. Do určitej miery sme sa tak stali svedkami niektorých postupov charakteristických pre scenáre à la farebné revolúcie.“
Pavel Hynčica: Fenomén Miloš Zeman v českej politike
„Nevedno, či ešte existuje národ, ktorý by pri uvedení jedného z vrcholných diel svojej dramatickej tvorby s takou uvzatosťou negoval jej pôvod a zakorenenie v národných tradíciách, v národnej povahe a histórii, ako sa to stalo najmä vo výtvarnej podobe najnovšej inscenácie Bačovej ženy v štúdiu SND. Napriek tomu, že sme v režijnom naštudovaní Romanom Polákom sledovali silnú, sugestívnu a podmanivú drámu so skvelými hereckými výkonmi, dosť ťažko sme hľadali odpoveď na otázku, prečo sa pozeráme na predstavenie, ktoré vo svojom prehnanom univerzalizme nemá časové, lokálne ani myšlienkové ukotvenie a mohlo by sa odohrať kedykoľvek a kdekoľvek.“
Milan Polák: Namiesto pastierskej tragédie pokus o univerzálne podobenstvo. Vynikajúcu drámu Ivana Stodolu Bačova žena uviedla činohra SND
„Skutočnosť, že mládež číta menej a utieka sa k rozličným elektronickým médiám, je smutnou skutočnosťou nielen pre mňa, ale aj pre nich. Len o tom ešte nevedia. Pozorujem, že staré školské predmety, ako je čítanie a písanie, sa menia na všeobecné a masové esemeskovanie. Teda čo osobný mobil, to literatúra, dalo by sa povedať. Pričom negramotnosti úmerne k spomenutému javu zjavne pribúda.“
Slovenský spisovateľ Blažej Belák v rozhovore Kultúra bude taká, akú si vytvoríme
„V hroznom procese v Bratislave v roku 1954 bol náš nevinný kolega hanebne odsúdený na 22 rokov žalára a len nezdolnosťou Dr. G. Husáka, ktorý sa ako jediný zo série všetkých stalinských procesov v celom východnom tábore nepriznal k vine, unikol on, unikli aj viacerí, vrátane Ivana Horvátha, trestu smrti. Ešte rok po Stalinovej smrti (1953) kolesá jeho krutosti a nezákonnosti dokončovali svoju smutnú pohrebnú pieseň. Neskôr Ivana Horvátha prepustili zo žalára a až po jeho smrti (1960) rehabilitovali v roku 1963.“
Anton Blaha: Uznanie advokátom. Oneskorená úcta Ivanovi Horváthovi
Celý obsah Literárneho týždenníka 13 – 14/2015
