Ministerstvo kultúry vypracovalo v spolupráci so splnomocnencom vlády pre zahraničných Slovákov v septembri 2000 Koncepciu vzťahov SR k zahraničným Slovákom. Na základe dlhodobého vývoja a zmapovania riešenia vzťahov ku krajanom materiál navrhoval v zmysle Programového vyhlásenia súčasnej vlády zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov ako ústredného orgánu štátnej správy.
Jedinú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnilo ministerstvo financií, ktoré s tým nesúhlasilo. Preto predkladatelia pripravili variant so zastrešením tohto úradu pod ministerstvo zahraničných vecí alebo úrad vlády. Začiatkom tohto roku však celé riešenie prešlo dramatickým zvratom. Na základe tých istých východísk dospeli iní predkladatelia k opačnému záveru – nie je potrebný ústredný orgán pre túto problematiku, ale ju treba rozčleniť na jednotlivé rezorty. Je to v rozpore nielen s citovaným uznesením, no i s vládnym programom a vracia riešenie celej záležitosti o niekoľko desaťročí späť. O rozpore vo vyhláseniach najvyšších predstaviteľov štátu svedčí niekoľko citátov.
Čo hovoria oficiálne dokumenty
„Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“ Ústavný zákon z 23. februára 2001 čl. 7a
„Slovenská republika oceňuje, že napriek zrasteniu Slovákov s novým kultúrnym priestorom sa naďalej hlásia k svojim koreňom a k svojej domovine. V tejto súvislosti im SR bude v záujme udržania a rozvoja ich národného povedomia a národno-kultúrnej identity naďalej venovať náležitú pozornosť, spolupracovať s nimi, všemožne im pomáhať a podporovať ich práva. Zároveň bude vždy ústretová a otvorená riešeniu ich požiadaviek a potrieb. V rámci toho SR považuje za svoj trvalý záväzok neustále rozvíjať systém vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.“ Z deklarácie Národnej rady SR zo 6. júla 1999
„V nadväznosti na štátnopolitické záujmy SR v spolupráci so zainteresovanými rezortmi (najmä MZV SR, MV SR, MŠ SR a MH SR) vytvoriť predpoklady a pripraviť vznik ústredného orgánu štátnej správy zameraného na problematiku slovenských menšín v zahraničí, ktorého základom môže byť Dom zahraničných Slovákov.“ Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády SR v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR
„Sústrediť v Dome zahraničných Slovákov činnosti ostatných rezortov, ktoré majú agendu zahraničných Slovákov (MZV SR, MŠ SR, MV SR) bez zvýšenia počtu pracovníkov… DZS by v budúcnosti mal vystupovať výhradne ako inštitúcia, v ktorej prevládajú organizačné, finančné a administratívne činnosti vo vzťahu ku komunite zahraničných Slovákov.“ Z Auditu štátnej správy
Reakcie na nadrezortný orgán
Naši krajania tiež privítali myšlienku vytvorenia nadrezortného orgánu, ktorý by mal na starosti túto problematiku.
„Žiadame, aby Úrad pre zahraničných Slovákov SR ako ústredný štátny orgán pre zabezpečenie a koordinovanie vzťahov štátu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, bol zriadený čo najskôr s patričnými kompetenciami a finančným zabezpečením.“ Z vyhlásenia účastníkov Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci 2000
„Za hlavné pozitívum práve skončenej Stálej konferencie považujem najmä prísľub najvyšších predstaviteľov SR, že takýto centrálny úrad má vzniknúť v dohľadnom čase.“ Peter Lipták, predseda Obce Slovákov v Českej republike
„Pozitívne hodnotím skutočnosť, že predseda slovenského parlamentu Jozef Migaš i minister kultúry Milan Kňažko vo svojich prejavoch sebakriticky priznali, že politika SR voči Slovákom žijúcim v zahraničí nie je v porovnaní so susednými krajinami dostatočne cieľavedomá. No keďže to otvorene priznávajú, je reálna nádej, že sa aj v tomto smere urobia pozitívne opatrenia.“ Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
Čo na to ústavní činitelia?
Riešenie problematiky vzťahov k zahraničným Slovákom vznikom nadrezortného orgánu a s plnými kompetenciami prisľúbili najvyšší predstavitelia štátu:
„Verím, že už v krátkom čase sa zavŕšia strategické rozhodovacie procesy vlády SR v tejto oblasti, výsledkom ktorých bude zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov ako centrálnej inštitúcie štátu.“ Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR v novoročnom príhovore časopisu Slovenské zahraničie 1/2001
„Jeho (splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov) prvoradou úlohou je vypracovanie návrhu koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k zahraničným Slovákom a návrhu na zavŕšenie transformácie systému týchto vzťahov v podobe inštitucionálnej, legislatívnej i finančnej. Takto to ukladá prijaté uznesenie vlády SR z decembra 1999 a my dúfame, že aj s vašou aktívnou pomocou sa nám podarí vypracovať návrh, ktorý vláda SR bude môcť prijať ešte v tomto roku.“ Milan Kňažko, minister kultúry SR na Stálej konferencii SR a zahraniční Slováci
V posledných dvoch rokoch sa stala významnou platformou na výmenu názorov so zástupcami krajanských organizácií Stála konferencia Slovenská republika a zahraniční Slováci. Tohto roku si dávala za cieľ vytvoriť vlastný volený orgán, ktorý by zastupoval krajanov v rokovaní s materskou krajinou. Zdá sa však, že konanie tohtoročnej konferencie je ohrozené. Ministerstvo kultúry napriek tomu, že vláda už schválila financie na realizáciu podujatia a že záštitu prevzal predseda NR SR J. Migaš, financovanie zastavila. Stalo sa tak napriek tomu, že konanie vlaňajšej konferencie ocenili najvyšší predstavitelia SR, vrátane M. Kňažka:
„Konferencia by sa mala stať fórom pre našu čo najintenzívnejšiu komunikáciu a som presvedčený, že už tohtoročné rokovanie prinesie veľmi konkrétne a obojstranne prospešné výsledky. Ide nám o to, aby sme sa ráznym vykročením v prvom roku nového tisícročia čo najrýchlejšie priblížili úrovni starostlivosti o zahraničných krajanov v tých najaktívnejších európskych krajinách.“ (z novoročného príhovoru Slovenské zahraničie 1/2001)
Niečo zrušiť je to najjednoduchšie
Zrušenie osvedčených podujatí je vec jednoduchá. Je však vždy potrebné zamyslieť sa nad dôsledkami. Povedať, čo je možné získať a čo je možné stratiť. Zisk je tu jediný – financie pre rezort kultúry. Poddimenzovaná kultúra si, zdá sa, hádže záchranné kolesá aj takýmito nerozmyslenými krokmi. Stratiť však môžeme príliš veľa – dôveryhodnosť najvyšších predstaviteľov štátu a to nielen doma, ale aj u našich krajanov v celom svete. Stojí nám to za to?
Riešení sa, samozrejme, ponúka niekoľko. Problematiku vzťahu štátu k zahraničným Slovákom môže zastrešiť prezident alebo Národná rada SR, k dohode môže dôjsť nakoniec aj vo vláde. Všetky tieto varianty majú paralely v niektorom z európskych štátov. Ku koncepčnému riešeniu by však kompetentní mali dospieť čo najskôr, aby neistota u krajanov nebola trvalým javom. Uskutočnenie konferencie, najmä vzhľadom na novonavrhované riešenia by malo byť v záujme SR, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam. Zrušenie Dní zahraničných Slovákov alebo ich zlúčenie so stretnutím slovenskej mládeže, ktoré pripravuje Matica slovenská, tiež nie je systémové, a predstavitelia štátu by mali prijať rozhodnutie, či o takúto prezentáciu krajanskej kultúry stoja alebo nie.
Autor (1956) je predseda Združenia Nezávislých expertov pre otázky dejín o života zahraničných Slovákov
