Kacírstvo alebo heréza v kresťanstve znamená odpadnutie od oficiálnej doktríny najmä v otázkach dogmatiky a kultu. Kacír bol za svoje názory odsúdený, odvrhnutý a potrestaný. Bula pápeža Gregora IX. z roku 1231 Excomunicamus určovala právomoc inkvizičného súdu a povoľovala mučenia obvineného a upálenie odsúdeného. Kacír nemal právo ani na obhajcu, ani na odvolanie sa proti rozsudku. Cirkevne ho nepochovali a jeho majetok zhabali. Aj jeho pozostalí boli spoločensky kompromitovaní. Kresťanstvo sa začalo zrodom početných židokresťanských siekt, ktoré boli miešaninou judaizmu, kresťanstva, polyteizmu a astrológie. Z týchto siekt sa postupne vytvárala cirkevná hierarchia. V 3. a 4. storočí vznikli nové sekty. Najrozšírenejšou bola sekta arianistov, ktorá popierala jednotu podstaty Krista s bohom-otcom. Na 1. všeobecnom cirkevnom koncile v Nikey ju vyhlásili za kacírsku. Kacírstvo v stredoveku bolo veľmi pestré. Početné mestské sekty žiadali obnovenie jednoduchosti a chudoby prvotnej kresťanskej cirkvi, zrušenie kňazstva, biskupstva, mníšstva, ba aj pápežstva. Nesúhlasili s celibátom kňazov, s dogmou o dedičnom hriechu, o trojici, presadzovali asketizmus, „lacnú cirkev“ a pod. Stíhal ich hnev cirkvi a prekliatie ich vedúcich. Medzi známych stredovekých kacírov patria: pop Bogomil (10. storočie) v Bulharsku, Arnold Brescijský (12.) v Taliansku a v Nemecku, gróf Raymond Toulousky, vodca akbigencov v južnom Francúzsku (12. a 13.), Ján Viklef v Anglicku (14.) a Ján Hus v Čechách (15.). Osobitnú kapitolu kacírstva tvorí cirkevný hon na bosorky. Išlo o nezmyselnú poveru, že bosorky pomocou diabla vyvolávajú búrky, krupobitia, ktoré ničia vinice, polia a úrodu. Mučené a týrané ženy na škripci sa priznávali ku všetkému, čo od nich chceli počuť inkvizítori. V 18. storočí súdy s bosorkami v niektorých krajinách zakázali, no konali sa ešte aj neskôr. Ako kacírske boli označené aj reformácie v Nemecku a Švajčiarsku. Martina Luthera a Jána Kalvína katolícka cirkev vyobcovala a prekliala. Až v roku 1648 uzákonili rovnoprávnosť luteránskeho a kalvínskeho vyznania s katolíckym. Nové vedecké objavy narúšali teologickú vedu. Výrazne sa to prejavilo v astronómii, v meteorológii a zdravotníctve. Cirkev stíhala vedcov, lebo ich názory ohrozovali autoritu cirkvi v náboženskej i svetskej oblasti. Momentom milénia ostáva preklatie diela Mikuláša Koperníka, jeho nasledovníkov Galilea Galileiho, Giorgana Bruna ai. Aj rektor Trevírskej univerzity Dietrich Flade zaplatil svojím životom za vyslovenie pochybností o učení katolíckej cirkvi o bosorkách, podobne ako učenec Giulio Vanimi. Pomenovanie „kacírsky hrot“ dostal aj vynález bleskozvodu Američana Benjamina Franklina, lebo „nebesiam vyrval tajomstvo blesku a hromu“. „Neomylné“ ustanovenia pápežských encyklík, početné „autodafé“ svätej inkvizície a kruté mučenia dominikánskych inkvizítorov nezastavili rozvoj vedy, techniky a kultúry. Naopak. Novovek zbavil cirkev svetskej moci a miliónové masy si začali vytvárať kritický postoj k náboženstvu a cirkvi.
