V susednom Maďarsku hladinu verejného života prednedávnom rozčeril výrok z úst istej političky. Také veci sa, hoci by aj obsahovali semiačko pravdy, nehovoria, neartikulujú sa takýmto spôsobom, najmä nie verejne, a už vôbec nie v čase najväčšieho kresťanského sviatku. O čo v tom výroku šlo? Politička vyslovila podozrenie, že Vatikán chce prostredníctvom prodiovskej EÚ „šlohnúť“ Európu. Dotyčná je asi paranoidná, no paranoici majú jednu výhodu: nezažijú až toľko prekvapení. Pod „šlohnutím“ zrejme osoba jedna verejná mala na mysli „ovládnutie“ starého kontinentu. Ovládnuť znamená vlastne „vyfúknuť“ niekomu niečo. Istý režisér židovského pôvodu sa nechal v maďarskej RTL Klub počuť, že veru političkin výrok nie je veľmi šťastný, no i tak by sa nemalo zabúdať na to, že Vatikán je „normálny“ štát. Ako ktorýkoľvek iný. To znamená, že i on má svoje mocenské záujmy, finančné inštitúcie, donucovacie prostriedky, lobbistické skupiny, stratégiu, diplomatické intrigánske finesy. Vatikán nie je nijakou nedotknuteľnou ríšou posvätnosti. Zdá sa, že v Európe, ktorá má byť sebe samej Vatikánom vyfúknutá, si to väčšinou uvedomujú. Zaujímalo by ma, či aj na Slovensku. Slovensko asi už nikto nešlohne, Slovensko je už šlohnuté, pretože je mu jedno, či vôbec existuje alebo nie. Ateisti i neateisti, obyčajní, všednosťou neprestajne zaneprázdnení ľudkovia, keď príde reč na vatikánske sukne a sutany, len znudene mávnu rukou. Ich sa to netýka, apoštolský štát nevnímajú ako hrozbu. A fakt: ešte aj ten ostražitejší má problém nachytať cirkev na hruškách. To bude možno tým, že klérus sa radšej sústreďuje na jablká a iné rajské plody. Tehotné milenky vidieckych farárov a pedofíliou rozochvené prsty niektorých predstaviteľov kléru nie sú nič v porovnaní s tým, čo dokáže cirkevná rétorika prostredníctvom rozsemeňovania a nasemeňovania „nepochybných hodnôt“ napáchať vo vedomí ľudí. Ľudia prijmú, že napríklad rodina predstavuje jednu z oných bohom odklepnutých hodnôt. Uveria, že rozmnožovať sa je krásne a sväté a uveria, že tešiť sa z bezcieľnej trtkačky je hriech. Uveria, že sexuálne pnutia podvedomia možno odignorovať. Uveria, že svet vždy bude taký, aký bol včera a predvčerom, a že duch svätý včas vyrieši všetky nečakané ťažkosti. Nad tým, že cirkev, ktorá má papuľu nenažranú plnú „hodnôt“, sa nepostará o toľko ospevovanú inštitúciu rodiny v štáte, ktorý sa kvôli retardovanému košiarovému mysleniu takých i onakých ovečiek práve rúti do šerednej záhuby, sa nepozastavia. Pretože cirkev, hoci predstiera, že jej očakávanie spásy je vlastne upriamenosť na budúcnosť, sa zaujíma len o prítomné, príliš prítomné parazitovanie na duševnom i telesnom živote más.
