Teror pravicových polovojenských skupín v Kolumbii Kolumbijská vláda tvrdí, že jej „boj proti terorizmu“ je namierený rovnako proti ľavicovým povstalcom, ako aj proti pravicovým ozbrojeným skupinám. Informácie o počte utečencov v krajine však naznačujú niečo iné. Hnutie za ľudské práva v Kolumbii oznámilo, že novosformované pravicové polovojenské skupiny, ktoré vznikajú oficiálne na ochranu pred ľavicovými gerilami, spôsobili tento rok masívny nárast počtu vnútorných utečencov. Správa konštatuje, že každý deň musí opustiť svoje domovy 1500 Kolumbijčanov. To je nárast 41 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Jorge Rojas z Rady pre ľudské práva a vysťahovalcov hovorí, že je to najvyšší počet utečencov za posledných 20 rokov. „Sme ohromení množstvom ľudí, ktorí musia v dôsledku ozbrojených konfliktov opúšťať rôzne časti krajiny. Ide o 270 tisíc ľudí, teda najvyšší počet za posledných 20 rokov, z ktorých mnohí pri hromadných posunoch zmizli a už sa nikdy neobjavili.“ Pomoc politickým sponzorov Americká organizácia Centrum pre zodpovednú politiku pripravila zaujímavú štatistiku. Podľa nej získali členovia Kongresu, ktorí podporujú štátnu pomoc finančnému sektoru, počas svojej politickej kampane od týchto firiem, poisťovní a realitných kancelárií o 51 percent viac finančných darov, ako odporcovia „záchranného balíčka“. Olmert: Izrael by mal odísť z okupovaných oblastí Odstupujúci izraelský premiér Ehud Olmert v rozhovore pre denník Yedioth Ahronoth vyhlásil, že Izrael by sa mal stiahnuť takmer zo všetkých oblastí okupovaných po roku 1967, výmenou za mier so Sýriou a Palestínou. Pre najčítanejší izraelský denník povedal: „Hovorím niečo, čo sa predtým žiaden izraelský líder neodvážil vysloviť: mali by sme sa stiahnuť takmer zo všetkých území, vrátane Východného Jeruzalema a Golanských výšin.“ Na Golanských výšinách žije asi 20-tisíc židovských osadníkov, viac ako 450-tisíc ich žije na ďalšom spornom území, na východnom brehu Jordánu. Olmert tiež vyhlásil, že sa izraelskí vojenskí vodcovia vôbec nepoučili zo skúseností a stále väzia vo vojnovej doktríne boja za nezávislosť z roku 1948. „S nimi je to stále iba otázka tankov a kontroly územia z toho alebo onoho návršia. To ale nemá žiadnu cenu.“ Olmert musel nedávno odstúpiť pre obvinenia z korupcie. V úrade ale ostane, pokiaľ nenastúpi nová vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb. Palestínsky minister zahraničných vecí Rijád Al-Malíkí Olmerta kritizoval za to, že so svojím vyhlásením o ukončení okupácie palestínskeho územia čakal až do doby, keď už nemá reálnu moc: „Boli by sme si priali počuť tieto slová v dobe, keď bol Olmert izraelským premiérom, a nie až potom, ako rezignoval. Je to veľmi dôležité vyhlásenie, no prichádza neskoro. Dúfame, že tento záväzok splní budúca izraelská vláda.“ Vyjednávanie s Talibanom? Britský veliteľ jednotiek v Afganistane vyhlásil, že jediným spôsobom ukončenia konfliktu v krajine je rokovanie s Talibanom, pretože rozhodujúce vojenské víťazstvo nie je možné. Jeho slová sú súčasťou stupňujúceho sa tlaku Veľkej Británie na spojencov, aby sa hľadali politické a diplomatické riešenia. Podľa Marka Carleton-Smitha už nemôže byť cieľom víťazstvo vo vojne, ale zníženie povstaleckých aktivít na takú úroveň, aby ich dokázala zvládať afganská armáda. Inak povedané, medzinárodné jednotky by sa mali stiahnuť z krajiny bez toho, aby nastolili úplný mier. Britskí predstavitelia vyslovili neoficiálne už niekoľkokrát nespokojnosť s tým, že sa boje s Talibanom dostali do slepej uličky, aj s korupciou a neschopnosťou Karzaiovej vlády. Francúzsky týždenník Le Canard Enchaîné dokonca citoval britského veľvyslanca v Kábule Sherarda Cowper-Colesa, ktorý vraj francúzskemu predstaviteľovi povedal, že zahraničné jednotky iba zhoršujú problémy Afganistanu, americká stratégia skrachuje a krajina bude prinajlepšom riadená „akceptovateľným diktátorom“. Britské ministerstvo zahraničných vecí i francúzske oficiálne kruhy však tieto slová dementovali. Zomrel Boris Jefimov Vo veku 108 rokov zomrel známy ruský karikaturista Boris Jefimov. Kreslil politické karikatúry pre stranícky denník Komunistickej strany Izvjestia, ale aj pre satirický časopis Krokodil a pre Pravdu. Kresleniu sa venoval ešte ako dieťa, s politickými karikatúrami začal počas boľševickej revolúcie v roku 1917, ktorá ho zachytila v Kyjeve. V tom čase sa pridal k boľševikom a začal pre nový režim kresliť propagandistické plagáty. Prvá kniha karikatúr mu vyšla v roku 1924 – a hoci bol jej vydavateľ počas Stalinovho teroru popravený za „politické chyby“, Jefimov prežil. Na rozdiel od jeho brata a mnohých príbuzných sa mu podarilo prežiť Stalinovu diktatúru bez toho, aby bol zatknutý, deportovaný či popravený. Počas druhej svetovej vojny a studenej vojny „útočili v službách ľudu“ – Jefimove kresby vyzývajúce nemeckých vojakov na vzdanie sa boli dokonca zhadzované na nemeckú frontovú líniu. V jednom z rozhovorov sa vyznal zo svojho vzťahu ku Stalinovi – považoval ho za zločinca, ktorý zavraždil mnohých ľudí, no pre Jefimova bol garanciou prežitia. Po Stalinovej smrti ďalej pracoval a karikatúrami zaznamenával ďalšie peripetie sovietskej, neskôr ruskej histórie. Spracované podya nezávislého spravodajstva Akt-info.cz a zahraničnej tlače
