Kráľovná divadla – Marína Kráľovičová

Včera večer: v Slovenskom národnom divadle, na javisku, kde pred sedemdesiatimi rokmi počula svoje vzdelané konkurentky debatovať o blakverste, a ona si pomyslela „ježišmáriá, ná o čem to vyprávjajú“, kde potom zahrala svoj prídavok pre porotcov – seba, mamu, otca, starú mamu, psa, iba ten list, ktorý od poroty dostala, nezahrala – stála krásna žena v dlhých čiernych šatách so šerpou. Kráľovná. Marka z Čárú.

Manželka básnika z rodiny, kde sa pri obede konverzovalo po francúzsky, kým u nich doma po „čáransky“, a preto potom zodrala topánky po galériách od Louvru, cez Prado, až po Ermitáž, aby všetko dohnala a nič nestratila. Zdena Studenková rozpovedala, ako po predstavení a šesťhodinovej ceste v autobuse všetci sa všelijako klátia a pospávajú, iba Marína sedí vzpriamene pri okne, kolega Jožo Vajda sa pýta: Marrrína, čo tam, preboha, vidíš?!“ A ona odpovie: „Vy môžete spať, vy ste mladí, ale ja sa musím dívať, lebo ja už nemám toľko času ako vy! A ja sa chcem dívať dopredu!“ Kamila Magálová včera o nej povedala, že je najlepším človekom, akého pozná. Veru, v tej žene je všetko, iba zlo nie.

Občas ju večer o desiatej stretnem na ulici, vykračuje energicky na vysokých štekloch do kopca, ja sa pýtam: Odkiaľ ideš, Marína? A ona: „Z roboty,“ a smeje sa. Žiadne – som unavená, žiadne mám toho dosť, žiadne tomabolítomapichá. Iba raz, keď jej zomrel Procházka, ako celý život svojmu mužovi hovorila, mi povedala. „V noci som sa zobudila, počúvala som z rádia francúzske šansóny a tak som si porevala! Plakala som, lebo mi Procházka chýba, a niekedy mu závidím, že on ma už tam čaká a ja tu za ním revem.“ Tuším pred pätnástimi rokmi som jej chcela prísť vinšovať k jubileu, iba kývla rukou – á, taká maličkosť, to ja neoslavujem, príď v septembri, na Máriu.

Včera večer, keď tam kráľovná v žiari reflektorov pred svojím publikom rozdávala samu seba, divadlo v dojatí a pohnutí povstalo. Obklopili ju koše kvetov. A ona, ako vždy: „A – to ešte nie som v krematóriu?“ Kto by tú našu Marínu – Máriu Kráľovičovú nenosil na rukách? Všetci sme sa zhodli: Marína nemá vek, žiadnych osemdesiat päť. Nejaká matrikárka sa kopla pri zapisovaní roku narodenia.

Status Na FB, 8. 6. 2012

Foto: Archív M. K., Ivona Orešková

(Celkovo 3 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter