Pred nedávnom sme už písali o procese s jedným so žalobcov v kauze generála Heliodora Píku, ktorý bol v súčasnosti odsúdený na základe zmanipulovaných dôkazov. Dotyčný prokurátor bol tiež obeťou politického procesu v päťdesiatych rokoch a keď v roku 1968 generála Píku rehabilitovali, zjavne sa manipulovalo s dôkazmi. Takže v susednej krajine bol síce odsúdený menej významný činiteľ bývalého režimu, no na základe manipulácií vyfabrikovaných v onej dobe.
Nedávno sa ozval u nás hlas, aby bol postavený pred súd žalobca, ktorého osud je v mnohom podobný jeho kolegovi v Česku. Nakoniec sa v 50. rokoch tiež ocitol pred súdom, ktorý ho dokonca odsúdil na trest smrti. Bol rovnako v Reicinovej nemilosti, lenže tu navyše ešte zavážila okolnosť, že mal blízke vzťahy s Gustávom Husákom…
Vyrovnať sa s naozaj škaredou minulosťou znamená predovšetkým poznať o nej pravdu. Mali by sme sa najprv snažiť o toto poznanie. V tejto súvislosti naozaj platí biblický výrok, že pravda oslobodzuje. Hľadať sa bude ťažko. Veď nik dodnes nevyšetril, kto dal príkaz k masakru na pražskej Národnej triede 17.novembra 1989 a v tejto súvislosti boli súdení iba pešiaci vykonávajúci rozkazy. Podobne je to aj s politickými procesmi v päťdesiatych rokoch – ich hlavní organizátori sú už mŕtvi. V archívoch po nich ostalo iba to, čo chceli, aby sa zachovalo pre budúcnosť. V každom totalitnom režime sa kľúčové príkazy dávajú ústne.
Existuje povera, že v demokratickej spoločnosti nemôže nikdy dôjsť k politickým procesom. Sami dnes vieme, že bohyňa spravodlivosti môže aj v demokratickom systéme za určitých okolností kamsi založiť povestnú rúšku cez oči – nesúdi ona, ale ľudia. Aj ju môže ovplyvňovať za určitých okolností politika, aj ona sa môže chtiac-nechtiac stať nástrojom buď odplaty, alebo riešenia politických sporov. Platí to najmä vtedy, ak namiesto pravdy je nám prístupná iba polopravda, o ktorej síce môžeme tvrdiť, že zvíťazila, ale výhra v politicky motivovanom spore z nej pravdu nespravila.