Švédsko si počas svojho predsedníctva Európskej únie predsavzalo posunúť dopredu otázku rovnoprávnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí nielen vo sfére zamestnania, ale i v rodine a ohľadom zosúladenia pracovného a rodinného života. Rozhodli sa preto zorganizovať sériu konferencií – od ministerskej až po expertnú úroveň.
Zúčastnila som sa na konferencii venovanej špecifickej téme – muži a rovnoprávnosť. Švédi si uvedomujú, že takýto komplexný problém nemôžu vyriešiť počas polroka. Môžu iba otvoriť túto otázku.
Čo sa očakáva od živiteľov rodín
Ministerka pre záležitosti rodovej rovnosti Margareta Winbergová zdôraznila, že hoci so situáciou žien nemôžeme byť spokojní, treba efektívnejšie zapojiť mužov do práce na dosiahnutí rodovej rovnoprávnosti, tak, aby bol výsledok naozaj hodný tohto mena. Ženy dodnes zodpovedajú za väčšinu prác v domácnosti a pri výchove detí, muži sú ešte stále vnímaní ako živitelia rodín. Aby sa tento patriarchálny model zmenil, je dôležité, aby sa muži i ženy stali nezávislejšími, mali svoje vlastné príjmy. Preto treba, aby sa zlepšili pracovné podmienky a sociálni partneri i politici prevzali zodpovednosť za zosúladenie plnohodnotného pracovného života s uspokojujúcim rodinným životom.
Paradoxne, aj ženy sa spolupodieľajú na udržiavaní svojej podriadenej pozície v patriarchálnom systéme, pretože majú doposiaľ rozdielne nároky na synov a dcéry, ak ide o pomoc v domácnosti. Ak majú muži viac výhod v takomto modeli rodiny, neprekvapí, že si neuvedomujú prednosti rodovej rovnosti v spoločnosti. Je však namieste otázka, či majú reálne výhody z toho, že sú dodnes považovaní za živiteľov rodín, uprednostňujú kariéru pred rodinou, že sa od nich očakáva, že budú mať v práci viac nadčasov, že ponechajú zodpovednosť za domáce práce a za starostlivosť o deti na ženách, že sa budú menej citovo angažovať a v menšej miere udržiavať kontakt s deťmi, alebo že častejšie zomierajú v dôsledku rozličných nehôd.
Otcovská dovolenka vo Švédsku
V centre pozornosti stála otázka, čo bráni mužom aktívnejšie pracovať na poli rodovej rovnoprávnosti. Je nevyhnutné, aby na národnej a medzinárodnej úrovni prevzali polovicu zodpovednosti. Hovorilo sa aj o úlohe Európskeho rodového inštitútu, o boji proti prostitúcii a obchodu so ženami a deťmi. Prezentovali sa výskumy mapujúce tieto oblasti, napríklad o rozdieloch medzi mužskou a ženskou prostitúciou, či o terapeutickej práci s mužmi páchajúcimi násilie na ženách.
Pozoruhodná je práca Magnusa Wiklanda, ktorého zámerom je vytvárať lepšie psychosociálne prostredie pre výchovu detí a učiť otcov lepšie zvládnuť svoju rolu. Jeho projekt práce so skupinami otcov financovala vláda. Vzhľadom na jeho úspešnosť sa na tento rok plánuje vzdelávanie otcov „vo veľkom“ – o ich úlohe pred, počas a po pôrode. Ide tu o dôležitosť vzťahu medzi mužom a ženou pre dieťa. Öystein G. Holder priblížil výsledky výskumu, v ktorom sa ukázalo, že s rovnosťou príležitostí súhlasí tretina respondentov, ďalšia je proti, a posledná tretina je v tejto otázke neutrálna. Podľa jeho názoru by sa ďalšie výskumy mali zamerať na problémy nového zorného uhla mužov na otcovskú rolu. Vo Švédsku využilo tzv. otcovský mesiac, rodičovskú dovolenku, 70 percent mužov. Viacerí žiadajú, aby sa predĺžila aspoň na dva-tri mesiace.
Násilie páchané na ženách
Ingegerd Sahlströmová, bývalá štátna tajomníčka ministerstva sociálnych vecí a práce, hovorila o mechanizmoch, ktoré sa vo Švédsku vytvorili na ochranu žien pred násilím. Príkladom je regionálny projekt, ktorý odštartovali v Örebro, kde do výskumu vtiahli verejné autority. Vytvorili pracovné tímy, sledovali vzdelávacie efekty a zmeny, ktoré sa udiali vo verejnej mienke. Zaangažovali do riešenia problému políciu, sociálnych pracovníkov, verejné zdravotníctvo, manželské poradne, ženské útulky, útulky pre obete kriminálnych činov, ale i krízové centrá pre mužov s linkou pomoci. Vzdelávanie je všeobecné, no aj špecializované, adresované špecifickým profesiám.
Blízko centra tohto mesta v peknej vilke zriadili útulok, kde sa dá umiestniť súčasne osem žien s deťmi. Jeho obyvateľky už asi desať rokov dostávajú núdzový balíček (alarm), ktorý môžu pri sebe nosiť tri až šesť mesiacov. Azylový dom má aj poradenskú telefonickú linku, na ktorej poskytujú informácie a inštrukcie o tom, ako sa vzdialiť od násilníka. Útulok financujú z viacerých zdrojov. Základné potreby hradí samospráva, ďalšie zdroje poskytuje vyšší územný celok, ale čerpajú sa i z grantov a iných nezávislých zdrojov. Takéto útulky by sa nám zišli ako soľ! Dokázali by sme sa dokonca uspokojiť aj s „obyčajnejšími“.
Mala som možnosť na exkurzii spoznať aj prácu polície, ktorá venuje veľkú pozornosť práci s obeťami násilia. Telefonáty, v ktorých ide o násilie spáchané na žene, smerujú k samostatnému operátorovi. Obete opakovaných útokov dostávajú špeciálne mobily, alarmy, cez ktoré môžu privolať pomoc a policajti ich dokážu lokalizovať v krátkej chvíli. Aj postup pri zásahu polície v prípade akútneho násilia, vyšetrovanie a vypočutie detí majú Švédi detailne prepracované. Miesto činu, ako aj prvá výpoveď ženy a detí sa sníma na videozáznam, aby sa dali použiť pri súdnom procese. Deti vypočúvajú len raz, v upravenom prostredí, s hračkou a veľmi citlivo, aby boli čo najmenej traumatizované. Tento videozáznam slúži pri ďalšom postupe stíhania. Hádam všetci delegáti konferencie z asociovaných krajín EÚ si vzdychli: „Kiežby bolo aj o naše bité ženy takto postarané!“
Autorka (1958) je vedúca Odboru rovnosti príležitostí MPSVaR SR
