Kompromisom sa obyčajne označuje dohoda, uzavretá na základe vzájomných ústupkov. Aj pri tvorbe programe SNP zohral podstatnú úlohu. Jeho organizátormi boli ľudia dvoch protichodných politických názorov. Veľmi aktívni boli komunisti, ktorí sa spojili so sociálnymi demokratmi do tzv. ľavého bloku. Pravý, či občiansky blok zase zjednotil členov bývalých občianskych demokratických strán a nepartajných. Spolupráca týchto dvoch skupín sa uskutočňovala len a len kompromismi, pričom jej rámec bol daný národným a protifašistických zameraním. Pravica sa zriekla unitárneho zriadenia prvej ČSR i systému vládnych komisárov a županov. Aj ľavica pristúpila na kompromisy. Nežiadala uskutočniť radikálne politické, hospodárske, sociálne a kultúrne premeny tak, ako boli nastolené po februári 1948. Za hlavný cieľ ľavica i pravica pokladala zvrhnutie ľudáckeho režimu. Vďaka tejto dvojstrannej spolupráci sa SNP stalo naozajstným revolučným vystúpením nášho ľudu proti fašizmu, navždy pochovalo umelú ideu jednotného československého národa, spôsobilo hitlerovskej armáde značné straty. To sú devízy kompromisov v Povstaní, ktoré boli nevyhnutné a súčasne úspešné. Potvrdzuje to názor, že v ťažkých historických chvíľach sa kompromisy osvedčujú. Aj súčasná politická situácia na Slovensku by bola priaznivejšia, keby politici najmä tento odkaz SNP uvádzali do života.
