Kompromis

Vládna moc po minuloročných parlamentných voľbách sľubovala vo svojom programovom vyhlásení, že „dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní a navrhne zmeny, ktoré významne spružnia trh práce. Zmeny budú navrhnuté v súlade s európsku legislatívou tak, aby tieto zákony neboli prekážkou zvyšovania zamestnanosti a ekonomického rastu a zvýšili flexibilitu trhu práce.“

Minulý týždeň Národná rada SR schválila novelu zákona č. 311/2001 Z. z., ktorým je Zákonník práce platný od 1. apríla minulého roka. „Mienkotvorné“ slovenské denníky však priniesli správu, že bol prijatý nový Zákonník práce. Nie je to pravda. Vôbec to nie je nijaká zásadná novela, oproti platnému zákonníku a z návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo 16. decembra 2002 nebolo schválené skoro nič. Bolo to v dôsledku ostrého vystúpenia odborov na obhajobu práv zamestnancov, ale aj rozumného postupu niektorých predstaviteľov zamestnávateľských zväzov, ktorí novému vedeniu ministerstva a jeho poradcom ukázali, že nepremyslené a nekomplexné návrhy nemajú miesto v takých citlivých vzťahoch, ako sú pracovnoprávne otázky. Najmä, že od učebnicových neoliberálnych téz je ďaleko k reálnemu a praktickému životu. Zmeny, ktoré sa udiali v tejto novele, sa týkali aj tých zmien, ktoré sa dostali do doteraz platného zákonníka na návrh liberálnych a konzervatívnych poslancov v minulom volebnom období. Týka sa to problematiky dohôd o pracovnej činnosti a návratu k pôvodnému riešeniu o skrátenom pracovnom úväzku na 20 hodín, zavedeniu 48-hodinového týždenného pracovného času oproti 58-hodinovému, presadeného vtedajším poslancom Prokopovičom, dnešným ministrom. Úprava nadčasovej práce sa z hľadiska počtu odpracovaných hodín mení len v tom, že rozsah nadčasovej práce do 250 hodín, ktorá v súčasnom zákonníku sa dá uskutočniť len po povolení Národným úradom práce a po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom na prechodné obdobie z vážnych dôvodov, zostáva iba na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tom sa ochrana zamestnanca znížila. Novinkou je umožnenie dôchodcom, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, poberať dôchodok. Je to riešenie, ktoré na jednej strane rieši kritickú situáciu v príjmoch dôchodcov, no na druhej strane nevytvára dostatočný tlak na uvoľňovanie pracovných miest pre nezamestnaných v produktívnom veku. Týmto riešime len neschopnosť hmotne zabezpečiť ľudí v poproduktívnom veku na úkor inej generácie. Riešenie zamestnávania sa manželov v prípade živnostenského podnikania jedného z nich je v rozpore so zákonom o rodine. Táto kolízia tu vlastne právne zostala. Mala sa riešiť v zákone o rodine a nie v Zákonníku práce. Problematickým je zavedenie spoločného pôsobenia odborových organizácií a zamestnaneckých rád v podnikateľských subjektoch. Ako upozorňujú odborári, môže to v niektorých organizáciách vytvoriť skôr napätie ako stabilitu a sociálny zmier. Len prax potvrdí, či podnikateľská kultúra a sociálny dialóg na podnikovej úrovni je na Slovensku už taký kvalitný, že môže byť koexistencia týchto dvoch zástupcov zamestnancov prospešná pre nich a chod firmy. Poučenie z celého temer polročného procesu vyjednávania, ale najmä z barnumskej reklamy v slovenských médiách v prospech veľkých slov vládnej moci vyplýva, že Zákonník práce schválený v minulom období a v súčasnosti platný, vôbec nebol tým, čo plodí na Slovensku vysokú mieru nezamestnanosti a nekonkurenčnosť nášho hospodárstva. Potvrdzuje sa poznanie, vyslovené A. Gidensom v jeho Tretej ceste, že „nepružnosť trhu práce spôsobená prísnou pracovnou zákonnou úpravou, nezamestnanosť výrazne neovplyvňuje. Vysoká nezamestnanosť súvisí s hospodárskou politikou a s nízkou úrovňou vzdelania na dolnom konci trhu práce – fenoménom exklúzie“. Neoliberálne koncepcie dávajú pojem pružnosti na trhu práce len do súvisu so spôsobom prijímania a uvoľňovania zamestnancov z pracovného pomeru. Čím je menej regulovaný, čím je menšia ochrana, tým je pružnejší pracovný trh. To je veľký klam. V globálnej konkurenčnej schopnosti však kvalita pracovnej sily, jej schopnosti pružne aplikovať svoje znalosti a znalosti iných, prispôsobiť sa kvalitatívnym zmenám je rozhodujúcim činiteľom pri víťazstvách na svetových globálnych trhoch. Nie poslušný a bezbranný zamestnanec, ale zamestnanec rovnocenný zamestnávateľovi môžu spoločne zvíťaziť na svetových trhoch. O tom je aj hádka o slovenskom pracovnom práve. Ak chceme víťaziť v globálnej súťaži, tak to môžeme uskutočňovať iba cestou rovností príležitostí, ktorá úzko súvisí so vzdelanosťou a rastom znalostí. Znalostí v práci a nie mimo práce. V komplexnom rozvoji človeka, zamestnanca. Odbory a niektorí rozumní zamestnávatelia zohrali v minulom polroku boj aj o toto smerovanie. Myslím si, že vyhrali oni a nie súčasná arogantná a zaslepená poučková vládna moc. I keď slovenské „mienkotvorné“ denníky píšu inak. Píšu o „historickom kroku v liberalizácii pracovného práva“. Sú to bubliny, ktoré vyfučia, ako krach akciových trhov „novej ekonomiky“ v nedávnom období.