Slovensko v žiare reflektorov

Osobne ma viac potešili lúče, ktoré začiatkom roka 2024 dopadli na slovenský šport, než na politickú scénu. Hoci štart do nového roka priniesol i vzájomné priesečníky. Zriadenie nového ministerstva športu a turistiky sa – pričinením parlamentnej opozície a jej hovorkyne Zuzany Čaputovej – posunulo. I tak sme sa nenudili. Okolo slovenského hokejového brankára Júliusa Hudáčka sa v jeho novom klube v Kladne strhol už piaty deň roka humbug pomätencov z radov skalných fanúšikov. Odmietli ho a vyhnali za to, že si dovolil hrať v KHL, čím vraj podporil Putinov režim a vojnu na Ukrajine. Protiruská nenávisť nepozná hraníc a neuznáva ani fakty. Argumenty, že hral v KHL nie za ruský, ale za kazašský klub Astana, nezabrali. Rytíři Kladno s majiteľom, legendárnym Jaromírom Jágrom, ustúpili tlaku aktivistov a Hudáčka poslali preč. V batožine aj s tučným odstupným (15 000 eur) o kúsok ďalej – do Nemecka. Neviem sa ubrániť smiechu pri skutočnosti, že Hudáček je na Západe a „personálni teroristi z tribún“, spolu s mainstreamovými v redakciách ostali na Východe… Náš reprezentačný brankár, ktorý sa zaslúžil v roku 2012 o striebornú medailu národného tímu z MS, už novému zamestnávateľovi Frankfurt Löwen vychytal 3 víťazstvá po sebe. Pre domácich fanúšikov je oslavovaným hrdinom a popri chytaní pukov učí sa chytať a odrážať i mediálne strely…

Oveľa väčšiu poctu si v týchto dňoch užíva ďalší slovenský hokejista. Úsilie a principiálnosť Nominačného výboru Siene slávy slovenského hokeja, tak v roku 2022 (no tiež v novom zložení v kalendárnom roku 2023), prinieslo 15. januára 2024 potešujúcu správu. Počas tohtoročných májových Majstrovstiev sveta v najrýchlejšom kolektívnom športe v Prahe a v Ostrave bude do Siene slávy IIHF uvedený ďalší – už desiaty Slovák. Významná hokejová osobnosť reprezentácie ČSSR 70-tych rokov: Igor Liba. Tento skromný Prešovčan tvoril – spolu s Košičanom Vincentom Lukáčom a Bratislavčanom Dáriusom Rusnákom – ničivé hokejové trio ľadových plôch. Hokejoví experti považovali v tej dobe československý útok za najlepší na svete!

V ten istý deň odovzdávala prezidentka republiky (oneskorene, no predsa), k výročiu slovenskej štátnosti najvyššie štátne vyznamenania 33 osobnostiam spoločenského života, vedy, umenia i športu. Medzi nimi žiarili mená: Ondrej Nepela i Petra Vlhová. Skvelý krasokorčuliar, náš olympijský víťaz! Svätému Petrovi s vďačnými anjelmi, tlieskajúcimi krídlami v nebeskej aréne, predvádza Nepela svoje trojité skoky piruety a roznožky už od 2. februára 1989. Preslávil svoju vlasť a slovenský šport v rámci ČSSR v 70-tych rokoch minulého storočia. Veru, niet čo namietať.

Petra Vlhová na archívnej snímke. Zdroj: Wikipedia.org

Priznám sa, uniká mi však zmysel oceňovať štátnym vyznamenaním mladých aktívnych športovcov, zbierajúcich slávu pre Slovenskú republiku víťazstvami na športoviskách. Teda v čase, keď majú skvelú kariéru iba rozbehnutú. Končiaca prezidentka v tomto zrejme z vlastnej pýchy stavila na kalkulovanú marketingovú istotu, dúfajúc falošne v rast popularity. Diváci celoplošných televízií vysielaných na Slovensku sa vďaka tomu ale dozvedeli, koho – na rozdiel od liptovskej starostky v reklamnom spote Niké – prehovoril fínsky fanúšik Mikka k výmene za soba… A my, športoví fanúšikovia, sme pochopili tiež ozajstné dôvody absencie našej svetovej lyžiarky v super G v Zauchensee. Žiaľ, strata koncentrácie a vybočenie z naprogramovanej januárovej prípravy Petry Vlhovej, sa o dva dni (po večernej paráde v Slovenskej filharmónii) odrazila vo večerných slalomových jazdách v rakúskom Flachau. Druhé miesto za fenomenálnou Američankou Michaelou Shiffrinovou nebolo zlé, no slovenská „snehová princezná“ chcela na obľúbenom svahu zvíťaziť. A ešte viac túžila triumfovať doma, v Nízkych Tatrách 20. a 21.januára 2024. No vypadla už v úvode a preplnenému areálu návštevníkov v Jasnej ostali len slzy sklamania a smútok. Neuniesla zrejme obrovský tlak. Všetkým je nám veľmi ľúto naplnenie jedného z Murphyho zákonov a musíme veriť, že zdravotne bude Petra fit. Viem, že spájať tieto výsledky Petry Vlhovej so štátnym vyznamenaním označia Čaputovej sektári a ofukovači za nenáležitú špekuláciu. Môže byť. Keďže všetko so všetkým súvisí…, pochybnosti nik neodpára… Dokonca sa nezametú ani len súvislosti medzi „kauzou Júliusa Hudáčka“  s reklamnou kampaňou Petry Vlhovej, financovanou stávkovou kanceláriou Niké. Kto sa v škole učil históriu a venuje sa jej podrobnejšie, pozná konotácie fínskej rýchlej polky „Säkkijärvi polkka“ s dnešnými protiruskými náladami vznášajúcimi sa medzi oblakmi nad celou Európou.

Ešteže do slovenského éteru priviali v noci 20. januára 2023 vetry cez oceán i dôstojné fanfáry, oslavujúce ešte jedného nášho fantastického športovca. Isto ich tóny a náš potlesk bolo počuť isto až vysoko v hokejovom nebi. Zo servisu SITA sme sa dozvedeli, že v noci na dnes sa meno Pavla Demitru ocitlo medzi legendami mužstva NHL St. Louis Blues. Skvelého slovenského hokejistu v piatok uviedli in memoriam do tímovej siene slávy.

Väčšina z nás súhlasí s tvrdením, že politika do športu nepatrí. Január 2024 v srdci Európy to vyvracia. Nechcem sa hádať, lebo rozumná diskusia sa zo slovenského éteru vytratila. Preto siaham radšej k únikovému citátu slovenského básnika, prozaika i dramatika Petra Gregora: „Život beriem ako šport. Konkrétne ako slalom medzi idiotmi.“