Spojené štáty nedávno navštívili v rovnakom čase tchajwanský prezident Čchen Šuej-pien a tibetský exilový vodca – 14. dalajlama Tändzin Gjamccho. Americká strana súčasne zasiahla dve najcitlivejšie miesta čínskej zahraničnej politiky a napriek tomu, že obidve návštevy mali súkromný charakter, prispeli k ďalšiemu zhoršeniu americko-čínskych vzťahov.
Čchen Šuej-pien navštívil USA v rámci tranzitu počas okružnej cesty do krajín Latinskej Ameriky, s ktorými má Tchaj-wan nadviazané diplomatické vzťahy (Salvádor, Guatemala, Honduras, Panama, Paraguaj). Vzhľadom na komplikované postavenie Tchaj-wanu z hľadiska medzinárodného práva je to iba druhá zahraničná cesta prezidenta Čchena od jeho zvolenia v máji minulého roku. Paradoxne, z pohľadu tchajwanskej diplomacie je trojdňová neoficiálna zastávka v New Yorku oveľa dôležitejšia ako oficiálne návštevy krajín Latinskej Ameriky. Čchen Šuej-pien sa v USA zastavil aj minulý rok v lete, ale vtedy iba na krátko v Los Angeles. Clintonova administratíva, v úsilí nerozhnevať si Čínu, odporúčala kongresmanom nestretnúť sa s ním.
„Tranzitná“ návšteva
Medzičasom sa v Bielom dome vymenila garnitúra a po skúsenostiach s konfliktom okolo amerického špionážneho lietadla a postupom americkej strany v otázke predaja zbraní Tchaj-wanu je zrejmé, že čínska politika G. Busha bude nekompromisnejšia. Čchen Šuej-pien pricestoval do New Yorku s veľkou skupinou vysokých štátnych úradníkov a vplyvných biznismenov. Počas návštevy ho neprijal ani prezident Bush ani minister zahraničných vecí Powell. Tchajwanský prezident absolvoval stretnutia so starostom New Yorku R. Giulianim a s vplyvnými členmi Kongresu, čo isto prispeje k posilneniu už i tak silnej protchajwanskej loby v Spojených štátoch.
Čchen Šuej-pien je prvý tchajwanský prezident, ktorý počas trvania svojho mandátu navštívil New York, kde okrem iného sídli aj OSN. Jeho predchodca Li Teng-chuej v júli 1995 absolvoval návštevu svojej alma mater, Cornell University, a táto udalosť výrazne zhoršila čínsko-tchajwanské vzťahy: polooficiálne rozhovory zástupcov oboch strán čínska strana prerušila (fakticky sa neobnovili až dodnes) a čínska armáda uskutočnila v Tchajwanskom prielive niekoľko vojenských cvičení simulujúcich inváziu na nemenovaný ostrov a otestovala nové raketové zbrane. Postoj Pekingu voči prezidentovi Čchen Šuej-pienovi je tak či tak negatívny a jeho zahraničnopolitické aktivity môžu dramaticky vyostriť napätie v regióne. Americká strana síce ústami C. Powella zdôraznila, že povolenie tranzitu pre tchajwanského prezidenta neznamená zmenu politiky jednej Číny, ale Peking toto vyhlásenie určite neuspokojí.
Dalajláma s protekciou
Návšteva 14. dalajlámu vo Washingtone je v istom zmysle symbolická: takmer presne pred desiatimi rokmi sa v Bielom dome ako prvý americký prezident stretol s tibetským vodcom otec Georgea W. Busha. V tradícii neoficiálnych a súkromných prijatí dalajlámu pokračoval aj B. Clinton (naposledy ho prijal minulý rok v lete) a súčasný prezident túto štafetu prebral, no minulotýždňové stretnutie malo predsa len formálnejší charakter. Iba deň pred stretnutím s dalajlámom G. Bush vymenoval Paulu Dobriansky do funkcie nového mimoriadneho koordinátora pre záležitosti Tibetu, ktorý od roku 1997 pôsobí pri ministerstve zahraničných vecí. Pozoruhodný je fakt, že vodcovi tibetskej exilovej vlády s nejasným statusom sa pomerne skoro po nástupe novej administratívy podarilo stretnúť s C. Powellom i G. Bushom. Predstaviteľom mnohých iných štátov neostáva iné, ako obdivovať efektívnosť protibetskej loby a napríklad tchajwanský prezident Čchen Šuej-pien, ktorého krajina spĺňa všetky charakteristiky nezávislého štátu (územie, obyvateľstvo, výkonná moc) môže dalajlámovi (s ktorým sa v Tchaj-peji stretol začiatkom apríla) iba závidieť.
C. Powell aj G. Bush zdôrazňovali v prvom rade náboženské postavenie 14. dalajlámu a usilovali sa tak zmierniť ostrú čínsku kritiku. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Ču Pang-cao už tradične označil tibetského vodcu za separatistu a oprávnene upozornil na fakt, že dalajláma nie je iba vysokým buddhistickým hodnostárom. Očakávaným výsledkom americko-tibetských rozhovorov bola podpora amerických štátnikov dalajlámovmu úsiliu nadviazať dialóg s Pekingom a zachovaniu náboženskej, kultúrnej a jazykovej identity Tibeťanov, ako aj zdôraznenie ochrany ľudských práv a náboženských slobôd. Všetky tieto témy artikulovala americká strana aj v minulosti a čas ukáže, či nastane nejaký reálny posun.
Doterajšie kroky Bushovej administratívy však čínski politici a generáli nemôžu vnímať inak ako nepriateľské. Súčasná prítomnosť tchajwanského prezidenta a tibetského exilového vodcu na americkej pôde iba zvýši nedôveru Číny a posilní pozície konzervatívnych protiamerických síl. Americká strana bude pre svoje posledné kroky ťažko hľadať podporu aj medzi spojencami vo východnej a juhovýchodnej Ázii, ktorí nemajú záujem o eskaláciu napätia v regióne.
Autor (1970) je sinológ a tibetológ
