Pred sto rokmi spustil svetovú revolúciu. Prvú od nástupu renesancie. Revolúciu v umeleckom videní skutočnosti. Celkom zmenil zobrazovanie reality na plátne. Renesanční majstri a ich nasledovníci hĺbku obrazu dosahovali perspektívou a tieňovaním, impresionisti vystihovali náladu plejádou svetla a farieb. Georges Braque však zobrazoval postavy a predmety nazeraním z viacerých uhlov naraz.
Braque zdôrazňoval, že nie je dôležité veci maľovať tak, ako sa javia, ale ako ich poznáme. Teda vieme, čo je vľavo, vpravo, alebo hoci aj vzadu, hoci to práve nevidíme. Hádam sa tým stráca logika, prinajmenšom tá zaužívaná, no umelec mohol dotiahnuť svoj vzťah k zobrazovanému aj za hranice reálneho. Napokon, Albertom Einsteinom objavený štvrtý rozmer a nekonečno vtedy nekonvenčných umelcov veľmi zaujali.
Geometrická kryštalickosť
Georges Braque sa narodil 13. mája 1882 v Argenteuil, mestečku pri Paríži, v rodine maliara dekorácií. Pôvodne vyučený maliar – natierač ako študent po počiatočnom koketovaní s fauvizmom ovplyvnený poslednými dielami Paula Cézanna vo svojich kresbách potlačoval nepodstatné detaily, redukoval predmety i ľudské tváre na základné geometrické útvary: kocky, ihlany, gule, valce a potom z nich skladal konečný, od skutočnosti posunutý obraz. Aj príroda mu ponúkala vzor: mnohostenné kryštály, z ktorých pozostávajú nerasty.
Podobne k tvorbe pristupoval budúci ,,matador umeleckej arény“, o rok starší Pablo Picasso. Tak isto študoval v metropole nad Seinou. Stali sa z nich dôverní priatelia. Navzájom si hodnotili každý krok, konkurovali si, v tom dobrom sa ovplyvňovali. A hoci nastupujúci smer vo svete viac spropagoval Španiel svojimi Avignonskými slečnami, prvý prevratný obraz – Domy v L´Estaque, namaľoval v roku 1908 Georges Braque. Výtvarný kritik Louis Vauxcelles jeho práce vystavované v tom roku v Paríži hanlivo označil v časopise Gil Blas za ,,bizarreries cubiques“ – bizarné kocky. Z toho vzniklo pomenovanie – kubizmus, hoci sa to dvom otcom tohto umeleckého hnutia nepáčilo.
Priekopník umeleckej avantgardy
Aj keď je z tejto dvojice Picasso slávnejší, Braquea dodnes označujú za priekopníka modernej avantgardy, tvorivého génia a neúnavného novátora, ktorý zasvätil svoj život posúvaniu hraníc možného. Stal sa aj vynálezcom papier collé – papierovej koláže. Pri obraze Misa s ovocím v roku 1912 ako prvý použil netradičné prvky na zvýraznenie plastickosti. Postupne i na ďalšie plátna lepil útržky papiera, novín, tapiet, úlomky skla, kúsky špagáta, textilu, imitácie dreva a iných materiálov. Pravda, najznámejšiu koláž vytvoril o čosi neskôr Picasso: Guernicu.
Ako to obyčajne býva, nové šokujúce umenie sa nestretlo vo verejnosti s pochopením. Veľa pre rozšírenie kubizmu urobil nemecký obchodník s umením Henry Kahnweiler, ktorý v Paríži otvoril osobitnú galériu. Vystavoval v nej diela, ktoré odmietli prijať na každoročný Jesenný salón. Kubisti sa prvý raz generačne predstavili až v roku 1911 na Salóne nezávislých. K novému smeru sa prihlásil i Fernand Léger, Jean Metzinger, André Derain, Robert Delaunay, traja bratia Duchampovci, ďalší Španiel Juan Gris, či výtvarný teoretik Albert Gleizes. Čistý kubizmu trval necelé desaťročie – do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď Braque musel narukovať. V roku 1915 v bitke pri Somme utrpel vážnu fraktúru lebky a takmer zomrel. Po vojne sa s Picassom rozišiel, každý rozvíjal spoločný základ kubizmu po svojom. Z Braquea sa stal najmä majster moderného zátišia, v ktorých sa objavovali štylizované figurálne detaily, hudobné nástroje, osobitne husle, ktoré svojím tvarom pripomínajú ženské telo, fajky, poháre, šachovnice, ale aj litery, číslice, noviny, či vinety z fliaš.
Braque bol aj grafikom a sochárom, v 20. rokoch navrhoval kostýmy pre Ruský balet. Uznávali ho i ako básnika a filozofa. Naopak, kubizmus nadchol a ovplyvnil tvorbu takých literátov, ako bol Guillaume Apollinaire, Jean Cocteau či Gertruda Steinová.
Inšpirácie vo viedenskom Kunstforume
Nový umelecký smer sa presadil aj v knižnej kultúre, v odevnom a interiérovom dizajne, v architektúre. V Československu ho po roku 1918 dokonca povýšili do úlohy tzv. národného štýlu. Dostal za cieľ vyjadriť rozvíjajúcu sa dynamiku nového štátu. Jeho predstaviteľmi boli Josef Gočár, Josef Chochol a Pavel Janák (Hlávkov most v Prahe).
Pri stavbe fasád v jeho špeciálnom variante – rondokubizme sa používali mohutné plastické tvary pripomínajúce kryštály nerastov alebo kruhové terče. Interiéry boli zariadené tiež štýlovým nábytkom. Mnoho takýchto budov nájdeme v Bratislave, žiaľ v rozličnom technickom stave. Kubizmus priamo či nepriamo ovplyvnil vznik orfizmu, expresionizmu, futurizmu, konštruktivizmu a ďalších umeleckých smerov minulého storočia. Vo svojej tvorbe z neho vychádzali na Slovensku Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Martin Benka či Ester Šimerová-Martinčeková, v Česku okrem iných Josef Čapek.
Retrospektívnu prehliadku tvorby pri príležitosti 45. výročia Braqueovej smrti (zomrel v Paríži 31. augusta 1963, desať rokov pred Picassom) pripravili pre milovníkov umenia vo viedenskom Kunstforume. Zadovážili na ňu približne stovku diel z najznámejších galérií Európy a USA. Návštevníci majú jedinečnú šancu vidieť pokope farbou presýtené krajinky z Braqueovho ranného obdobia, keď ešte maľoval pod vplyvom impresionizmu a fauvizmu, prísne kubistické portréty v prevažne béžových a sivých farbách, mnoho rozličných variácií zátiší, koláže, grafiky, ukážky z cyklu Vtáci, či z poslednej, vizionárskej série Ateliéry. Výstava na námestí Freyung 8 potrvá do 1. marca 2009.
Autor je publicista
