České aj slovenské vysoké školstvo zažíva škandál, ktorý nemá v samostatnej histórii oboch krajín obdobu. Podozrenia z bleskurýchleho získania titulov, ale aj plagiátorstva môžu vážnym spôsobom poškodiť dobré meno univerzitného vzdelávania na dlhé roky.
Všetko sa začalo relatívne nevinne vyzerajúcou reportážou Českej televízie, ktorá odhalila plagiátorstvo na Plzenskej univerzite. Ako sa neskôr zistilo, išlo v skutočnosti o špičku ľadovca. Nielenže vo fakultnej knižnici chýbali diplomové či rigorózne práce niektorých politikov a právnikov, ale sa zároveň zistilo, že mnohí absolventi získali diplom za podozrivo krátky čas, v niektorých prípadoch dokonca za pár týždňov. Nasledovali demisie dekana a prodekanov, zriadenie vyšetrovacej komisie a oznámenie Ministerstva školstva, že hĺbková kontrola čaká všetky české univerzity. V súčasnosti sa na Plzenskej univerzite prehodnocuje približne štyristo absolventov a pripravená je aj žaloba na súd.
Zahmlená pravda o tituloch
Žiaľ, ukázalo sa, že prípad našich západných susedov nie je ojedinelý a škandál stihol vypuknúť už aj na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka. Dcéra dekana Fakulty sociálnych a ekonomických vied získala inžiniersky diplom po jednom jedinom roku štúdia. Podobne rýchlo sa to podarilo aj dekanovmu synovi a členke akademického senátu. Na rozdiel od Čiech je ale slovenský prípad celý akýsi zahmlený. Kým v Čechách okamžite padali hlavy a bez váhania vznikla vyšetrovacia komisia, na Slovensku jediný kto koná, je minister školstva Ján Mikolaj, ktorý už fakulte pozastavil právo prijímať nových študentov. Dekan Fakulty sociálnych a ekonomických vied tvrdí, že jeho dcéra si prišla len obohatiť vedomosti a za celou aférou vidí útok na jeho rodinu za to, že sa po nastúpení do funkcie pustil do personálnych čistiek. „Ja s tým nič nemám,“ bráni sa. Iste, ako inak. To ONI. Absurdne znejúce argumenty zaklincoval rektor Mečár, podľa ktorého má táto fakulta problémy s tým, že „je tam 85 percent žien, hromada je rozvedených a riešia si svoje vnútorné problémy .“ Ťažko povedať, čo je horšie. Či podozrenie, že pôvod problémov môže byť v prílišnej feminizácii fakulty alebo v tom, že rektor nevie nájsť lepšie zdôvodnenie.
Bez ohľadu na to, aká je pravda, rektor ani dekan by v slušnej spoločnosti už dávno nemali byť na svojich miestach. Obaja uštedrili svojej univerzite, ale aj celému vysokému školstvu na Slovensku úder, z ktorého sa bude ešte dlho spamätávať. Pritom to bola práve Trenčianska univerzita, ktorá ešte niekoľko rokov po svojom vzniku v roku 1997 mala veľký problém získať akreditáciu a dodnes má nedostatok garantov na viacerých študijných programoch. Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov má výrazný problém aj s plnením kritéria počtu 20 študentov na jedného vedeckého pracovníka, pričom ho prekročila až 2,5 násobne. Ukazuje sa, že daň za politicky motivovaný vznik tak platí univerzita ešte dodnes. Za takýchto okolností je najvyšší čas položiť si otázku, či by si niektoré univerzity, ktoré majú obrovský problém zvládnuť vysoké nároky na špičkové univerzitné vzdelanie, nemali čestne priznať, že na to nemajú a buď sa zlúčiť s inou školou alebo svoju činnosť ukončiť a nerobiť hanbu.
Diplomy z pultov hypermarketov
Okrem vyvodenia zodpovednosti sa Trenčianska univerzita očividne neponáhľa ani transparentne celý prípad vyšetriť a prezentovať výsledky kontroly verejnosti. Stratili sa indexy, nie sú záznamy. Ministerskí kontrolóri už zistili na fakulte prvé vážne pochybenia, s ktorými je rektor „spokojný“ aj „ich podpísal“. Pritom verí, že „ďalšia kontrola hlbšie previnenia nezistí.“ Je smutné, že rektor je spokojný a verí. Kým plzenská univerzita na svojej internetovej stránke pokiaľ možno čo najpodrobnejšie informuje o tom, čo sa u nich deje, Trenčania si v porovnaní s tým škandál akoby ani nevšimli. Aféra s „rýchlenými“ diplomami, ale aj nedávne vyberanie školného prostredníctvom súkromných firiem v externej forme svedčí o tom, že vzdelanie sa postupne dostáva na úroveň tovaru, ktorý si môžete kúpiť v hypermarkete. Vedomosti, znalosti a kreativita ustupujú peniazom, vplyvu a moci.
V súvislosti so získavaním titulov a plagiátorstvom vyvstáva ale iná otázka. Na čo je komu titul, ktorý nie je krytý žiadnymi vedomosťami? Ktorý zamestnávateľ berie do úvahy papier, ktorý je už, žiaľ, v našej krajine degradovaný nielen aférami, ale aj neuveriteľne veľkou masifikikáciou vzdelávania a množstvom vysokých škôl, ktoré sú už pomaly v každom okresnom meste? Študentská komora akademického senátu Západočeskej univerzity „vyjadruje podporu všetkým poctivým študentom a absolventom, ktorí sa v dôsledku problémov na ich fakulte neprávom dostali do zlého svetla, ktoré znižuje ich perspektívu a povesť.“ A to je kameň úrazu. Kvôli pochybeniu pár jednotlivcov a fakúlt je v hre dobré meno celého univerzitného vzdelania tak v Čechách, ako aj na Slovensku.