Knižka ako odkaz

Svoju najnovšiu knižku s príťažlivým názvom Ako mladnú muži (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2017) dedikovala Gabriela Rothmayerová svojej vnučke Eliške. Tento v podstate privátny fakt v knihe zohráva svoju nie nepodstatnú úlohu. V dvoch rovinách – prozaickej a žurnalistickej – sa predstavuje ako autorka textov, ktoré sú poväčšinou nasvietené do minulosti.

ako_mladnu_d_2.jpgKompozične rozčlenila knihu do štyroch častí – prvú nazvala Pre Elišku, v tejto časti sa vrátila do čias svojho detstva a dievčenstva, do rodného prostredia s baníckymi rodinami, do domu plného „ …Mantákov, Rusnákov, Maďarov a Slovákov“. (s.9), ktorý sa stal pre ňu „lastovičím hniezdom“, ako ho nenapodobiteľne stvárnila vo svojom prozaickom debute. Zobrazuje tu nepatetický a nesentimentálny portrét svojich rodičov, ktorí nie vždy mali úplné pochopenie pre jej predstavy, sny a vysoko letiace túžby. Ale najmä ich zásluhou dokázala vyletieť z hniezda a zalietať si dosýtosti na vlastných krídlach. Nezabúda ani na početné príbuzenstvo, ani na svojráznu banícku societu, v ktorej muži príliš skoro ochoreli od tvrdej baníckej driny a odchádzali na večnosť. Tak to bolo aj s otcom Jožkom, banským tesárom…Jemná irónia i sebairónia, nevtieravý humorný tón a nenapodobiteľný zmysel pre situačne príťažlivé spomienky, niekedy akoby len v útržkoch a skratkách, z týchto čias sú nevšedným odkazom pre prichádzajúcich, teda najmä pre vnučku Elišku.

V druhej časti, publicistickej Ako mi narástli rožky (Rozhovory s mocnými mužmi) publikuje rozhovory s Petrom Colotkom, Miroslavom Štěpánom a Zdeňkom Mlynářom. Aj tuná ide o pohľad do minulosti, na chod vecí bývalých v bývalom režime predovšetkým v politických kruhoch. V týchto rozhovoroch aj na základe svojich vlastných skúseností z výrazného účinkovania v praktickej politike na ľavej strane politického spektra sa dokázala dostať svojim partnerom dosť, či až veľmi blízko aj k ich privátnym stránkam a názorom, k tomu, čo formovalo ich osobnosti, tak výrazne odlišné jedna od druhej.

V tretej časti Čakanie na spasiteľa sa svojsky vyrovnáva jednak s „havlovskou otázkou“ vrátane miesta Ireny Obermannovej v jeho živote a tiež so zákrutami a spletencami nášho politického vývoja po roku 1989 v pestrom mixe čriepkových spomienok napr. na A. Marenčina a vlastných úvah nad našou súčasnosťou, v ktorých by sme mohli uviesť napr. jej úprimné vyznanie, ktoré potvrdzovala svojimi prózami i žurnalistickými príspevkami: „Ja mám k robotníckej triede nostalgický vzťah.“ (s. 138). Je si však vedomá toho, že nostalgia je asi to posledné, čo potrebuje nielen robotnícka trieda… Ale v kontexte jej próz má tento postoj jednoznačne empatický podtón, ktorého zasa nikdy nie je málo.

Štvrtá časť Post skriptum obsahuje len jednu prózu – Ako mladnú muži. Tu ide o námet, ktorý je v súčasnosti dosť bežný, o ľúbostný vzťah zrelého muža a mladej dievčiny/ženy. Je to vlastne jediná próza súboru, postavená na fikcii či fabulácii. V porovnaní s ostatnými časťami knihy je v nej akoby menej humoru, či jemného ironizujúceho podtónu, ale to len na prvé začítanie sa. Do nečakaného ľúbostného vzťahu sa dostanú zrelý päťdesiatnik Slavo, prekladateľ beletrie a milovník vážnej hudby, a mladá osemnásťročná kvetinárka, ktorá však na náhody až tak veľmi neverí. Tento námet už bol v literatúre využitý mnohokrát, no G. Rothmayerová ho spracovala na pár stranách skutočne majstrovsky. Elegantný až bonvivánsky životný štýl Sláva a jeho manželky sa tu stretávajú v ostrom protiklade s plebejstvom mladuškej „Horniačky“, ktorá vytvorila ľúbostný trojuholník s nečakanou otvorenosťou a prefíkanosťou, ale pritom jej snaha o vstup z dievčenského do ženského sveta cez vzťah ku zrelému päťdesiatnikovi vyznieva skôr trpko-sladko, nie tragikomicky.

Autorka v tejto poviedke potvrdila svoju schopnosť písať veľmi živé a príťažlivé texty patriace do umeleckej prózy, ako aj pútavé a pálčivé príspevky k aktuálnym politickým a kultúrnym súvislostiam, v ktorých svojím osobitým štýlom formuluje originálny postoj prozaičky, žurnalistky a bývalej poslankyne. Takých výrazných tvorivých osobností v našom publikačnom priestore máme, bohužiaľ, ako príslovečného šafranu.

(Celkovo 3 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter