Narastajúca hromada umenia, vedy, metafyziky, praktických znalostí, tovarov, klebiet a iných vecí elektronicky uchovávaných na internete má svojich predchodcov priamo v nespracovaných rozprávaniach, náhodne prenášaných ústnym podaním, z miesta na miesto, tam, kde naši predkovia vytvárali poznanie nášho ľudského druhu. Po tisícročia sa tieto rozprávania uchovávali v pamäti kmeňov, v dávno zabudnutých jazykoch, až kým si požiadavky rozkvetajúceho obchodu zhruba pred šesťtisíc rokmi nevynútili objav písma, bez ktorého si už ani nedokážeme predstaviť dnešný dokumentovaný svet, vrátane samotného internetu. Vynález elektronickej pamäte počas druhej svetove vojny a internetu len pred sedemnástimi rokmi pôvodne ako spôsob komunikácie medzi vedcami s ich vzdialenými kolegami je ďalším – možno posledným – krokom vo vývoji od kolektívnej pamäte k textom vrytým do hliny, kameňa či na papier. S týmito primitívnymi nástrojmi ľudské bytosti dokázali zaznamenávať vo svojich nádherných jazykoch tradície a múdrosť zozbierané počas prehistorických časov. Aké ďalšie víťazstva ľudského ducha možno dosiahnuť prostredníctvom internetu, ak náš ľudský druh prežije svoj súčasný nerozum, to je priam za hranicami našej predstavivosti. V roku 1998 dvaja absolventi stanfordskej univerzity Larry Page a Sergey Brin založili Google.com, vyhľadávač, ktorý využíva lepšiu technológiu ako tú, ktorá sa používala predtým – technológiu indexácia a získavanie informácií z rozsiahlych internetových zdrojov, využívanú na klasifikáciu internetových stránok s týmito informáciami podľa relevantnosti, na základe zadaných požiadaviek a počtu internetových liniek na danú položku. Tento system klasifikácie stránok rýchlo zmenil pôvodný účel internetu ako významného zdroja informácií pre vedcov a občasného prostriedku komunikácie na zdroj poskytujúci vecné údaje rôznej kvality miliónom užívateľov. A opäť to boli naliehavé požiadavky obchodu, ktoré transformovali samotný Google z dômyselnej vyhľadávacej technológie bez obchodného plánu na vysoko ziskovú činnosť ponúkajúcu celý rad služieb, vrátane e-mailu, spravodajstva či máp. A viedli až k súčasnému drahému a úplne heroickému úsilie digitalizovať obsah kníh a ďalších knižných fondov tých najväčších knižníc. Tento nový program poskytne užívateľom všade na svete, kde existuje internetové pripojenie, prístup k miliónom titulov, a zároveň poskytne knižniciam príležitosť poskytovať svoje služby miliónom užívateľom bez toho, aby museli pridávať čo len meter police navyše alebo aby im vznikli čo len minimálne náklady na dodávky kníh. Motivovaní iniciatívou Google a nižšími nákladmi, vyššími ziskami a obrovským dosahom digitálneho šírenia kníh musia knižní vydavatelia a ďalší majitelia autorských práv konečne prekonať historickú nečinnosť a dohodnúť sa, podobne ako hudobní vydavatelia, ohľadne predaja titulov v digitálnej podobe v ich vlastníctve buď na účely on-line čítania, alebo ešte skôr na vytlačenie podľa požiadaviek zákazníkov priamo na predajnom mieste, a to v oboch prípadoch pri normálnych nákladov a ziskoch vydavateľa, vrátane vyplatenia zmluvného honoráru autorom. Tým by sa po prvýkrát v histórii ľudstva vytvorila teoretická možnosť, aby akákoľvek kniha vytlačená v akomkoľvek jazyku bola dostupná každému na svete, kto má prístup k internetu. Revolúciu, ktorú priniesol Google, nevíta každý. Jean-Noël Jeanneney, riaditeľ Bibliothčque Nationale, sa obáva, že národné knižnice budú pod celosvetovou dominanciou Google trpieť. Nič však nebráni Bibliothčque Nationale a jej partnerom digitalizovať vlastné zbierky či umožniť Google, aby ich digitalizovala pre nich, ako to urobila aj oxfordská knižnica. Chris Anderson, editor publikácie Wired, vo svojej vplyvnej eseji The Long Tail (Dlhý chvost) poukazuje na to, že obrovský „priestor na policiach“ internetu poskytuje takpovediac neobmedzený digitálny obsah, ktorého mnohotvárnosť tak vytvára neočakávaný dopyt po relatívne nejasných alebo špecializovaných kúskoch na heterogénnom trhu, ktorého spotrebitelia s rôznorodými záujmami ďaleko prevyšujú dopyt po bestselleroch. Súčasné dominantné postavenie týchto bestsellerov odráža dnešnú vysoko centralizovanú štruktúru maloobchodu, závislú od rýchlych pohybov rôznych titulov bez akéhokoľvek rozlišovania. Radikálna decentralizácia digitálneho trhu sa už prejavila v hudobnom priemysle a prvotné dôkazy naznačujú, že čím je väčšia možnosť výberu, ako predpokladá Ch. Anderson, tým sa vytvára vyšší dopyt po širokom okruhu kníh. Prirodzeným príkladom sú knihy v španielčine pre 40 miliónom Hispáncov žijúcich v Spojených štátoch, ktorých dopyt uspokojuje len malé množstvo maloobchodníkov. Mark Sandler z knižnice Michiganskej univerzity vo svojej eseji Libraries and Google (Knižnice a Google) uvádza, že experiment, v rámci ktorého knižnica umožnila digitalizáciu 10 000 monografií „s malým využitím“ a ich publikovanie na internete, priniesol „500 000 až milión klikov za mesiac.“ Ako Sandler píše, v minulosti boli pritom tieto diela dostupné okruhu 40 000 študentov, pedagógov a zamestnancov univerzít. A to predstavuje zhruba štyroch čitateľov na jednu knihu zapojenú do projektu. Keď bola celému svetu sprístupnená elektronická verzia týchto kníh, zo 40 000 potenciálnych čitateľov sa zrazu stali 4 miliardy a pomer spotrebiteľského záujmu vyskočil z 4:1 na 400 000:1. K tomu ešte pridajte celú tú mašinériu, ktorú prístup k internetu prekonáva – vyžiadanie si knihy od skladovania, 24-hodinové čakanie na dodávku, fyzické vyzdvihnutie si knihy v knižnici atď. Z elektronického hľadiska hovoríme o okamžitom uspokojení zákazníkov, ktoré predstavuje naplnenie sna knižníc i samotných návštevníkov knižníc. Obavy z celosvetového monopolu Google môžu byť preto nepodložené. Google nebol prvým vyhľadávačom, ktorý filtroval internetový obsah; jeho inovácia týkajúca sa klasifikácie stránok (PageRank) sa však stala najpopulárnejším spôsobom usporiadania webových stránok na danú tému podľa relevantnosti na základe konkrétnych požiadaviek. Tvorcovia Google neboli prví ani medzi tými, ktorí sa chopili komerčných možností technológie, privádzajúcej milióny osôb hľadajúcich informácie k špecifickým témam, a tým aj k potenciálnych zákazníkov k širokému okruhu tovarov a služieb; jedinečná technológia Google však ponúka najefektívnejší prostriedok na pridávanie reklám k výsledkom vyhľadávania. Státisíce objednávateľov reklám, väčšinou malé podniky, ktoré sa uchádzajú o umiestnenie reklamy na internetových sránkach podľa záujmu svojich potenciálnych zákazníkov, dnes platia Google za každý preklik na ich stránku prostredníctvom tohto vyhľadávača, čím sa Google stal jednou z najbohatších korporácií na svete: v skutočnosti ide o interaktívne „zlaté stránky“ s nekonečnými možnosťami, ktoré slúžia radikálne demokratizovanému celosvetovému trhu. Samozvaným cieľom idealistických zakladateľov Google je držať sa cností, ktoré vyjadruje neoficiálne motto firmy – „nekonaj zlo“. Konfrontácia zakladateľov, ktorí chcú konať len dobro s komplexnou realitou ich udivujúcich obchodných výsledkov, je otázkou biblického významu, ktorá pripomína vyhnanie našich predkov z raja, nahých a roztrasených, do sveta, kde voľba je povinná a chyby sú nevyhnutné, s požehnaním i bremenom, ktoré so sebou nesú. Nevinnosť Google neprežila dobre známe stretnutie s čínskou vládou, ktorá v januári tohto roku požadovala, aby prehľadávač a spravodajstvo Google vymazali určité politicky útočné stránky, s čím Google súhlasil. „V záujme vyváženosti,“ vysvetľovali hovorcovia Google, „sa nazdávame, že poskytovať služby s linkami, ktoré fungujú a [ktoré] vynechávajú nepatrný počet stránok, je lepšie ako poskytovať služby, ktoré nie sú prístupné vôbec. Je to pre nás ťažký ústupok, tento krok však podľa nás v konečnom dôsledku slúži tým najlepšm záujmom našich užívateľov v Číne.“ Google je verejná obchodná spoločnosť, ktorá sa zodpovedá svojim akcionárom a ktorej konkurentmi sú Yahoo, Microsoft a ďalší mocní rivali, ktorých korporátne heslá o otázkach dobra a zla mlčia. Pre Google a jeho konkurentov je Čína neodmysliteľným trhom. Argument, že „ústupok“ Google „v konečnom dôsledku slúži“ jeho „používateľom“, je v tom najlepšom prípade polopravda, keďže v skutočnosi slúži čínskym cenzorom a v neprospech jeho užívateľov. Podobnou polopravdou je aj zmienka o nešpecifikovanom „nepatrnom počte“ vypustených stránok, pričom celou pravdou je to, že vypustené boli len stránky, voči ktorým namiestala čínska vláda. Davide Vise vo svojej eseji The Google Story (Príbeh o Google) uvádza, že myšlienka o vyhľadávaní kníh na Google skrsla Larrymu Pageovi, spoluzakladateľovi Google, kým bol ešte kandidátom na získanie titulu Ph.D. na stanfordskej univerzite. Spomína na jeho ťažkosti, keď ako študent na strednej škole hľadal príručky, ktoré potreboval na montovanie elektronických prístrojov. Keď končil strednú školu, uvedomil si závažnejší rozmer tohto problému. „Dnes,“ povedal, „je pre vedcov naozaj ťažké pracovať mimo ich oblasti špecializácie kvôli fyzickým limitom knižnice.“ Mal vtedy predstavu o výpožičnom systéme prostredníctvom elektronických knižníc, cez ktoré by si knižnice navzájom vypožičiavali jednotlivé tituly v digitálnej podobe, a nie zasielaním fyzických výtlačkov. Z tohto praktického nápadu napokon vzniklo vyhľadávač kníh na Google (Google Book Search) so záväzkom digitalizovať až 20 miliónov bezplatných titulov zo zbierok najväčších knižníc a motivovať vydavateľov chránených diel, aby umožnili publikovať aspoň primerané množstvo citácií. Koľko peňazí možno získať z tohto rozsiahleho projektu, zostáva nejasné. Skôr či neskôr sa však Google stane nielen najväčšou multilingválnou knižnicou knižíc, ale aj univerzálnym kníhkupectvom ponúkajúcim čitateľom na celom svete milióny titulov, čím sa zvýši teoretická možnosť, že každá kniha, ktorá bola kedy vydaná v akomkoľvek jazyku, bude naozaj prístupná všade tam, kde existuje internetové pripojenie. Pageova pôvodná predstava o vyhľadávaní kníh na Google bola zrejme taká, aby sa knihy, podobne ako príručky, ktoré potreboval počas štúdia na strednej škole, stali dátovými zdrojmi, ktoré môže používateľ internetu prehľadávať popri prehľadávaní internetu. No väčšinu kníh – na rozdiel od manuálov, slovníkov, almanachov, kuchárskych knižiek, školských časopisov atď. – nemožno vhodne zobraziť na základe zadania takých hesiel ako Achiles/hnev alebo Othello/žiarlivosť či Ahab/veľryby. Iliada, Shakespearove drámy či Moby-Dick sú samé osebe informácie, ktoré treba čítať a ponímať vcelku. S tým, ako sa digitalizácia prispôsobuje normám ľudskej povahy, vymizne aj táto nesprávna predstava, rovnako ako aj súvisiace chyby vyplývajúce z toho, že knihy v elektronickej podobe budú musieť byť nevyhnutne čítané na elektronických prístrojoch. Len tí, ktorí nečítali Iliadu alebo Moby-Dicka či O pôvode druhov, budú uvažovať nad touto nepravdepodobnosťou. Kým sa zo samotných ľudských bytostí nevyvinú elektronické prijímače, čitatelia si budú vyberať takéto knihy – stelesnenie civilizácie – ako súbory z internetu, z ktorého si ich stiahnu do svojho osobného počítača alebo si ich vytlačia (čo je ťažkopádna procedúra, ktorá bude mať za následok obrovské množstvo nezviazaných papierových hárkov), alebo ešte radšej, prenesú si ich do blízkeho stroja, ktorý nebude o nič väčší ako bežný bankomat a ktorý automaticky vytlačí, zviaže a usporiada vyžiadané tituly. Tie sa vôbec nebudú líšiť od kníh vytlačených priamo v tlačiarňach a budú sa čítať tak, ako sa knihy čítali už po stáročia. Google nám medzitým – spolu s Projektom Gutenberg a Alianciou za otvorený obsah (Open Content Alliance) a s podobnými programami otvoril novú stránku v histórii civilizácií a ponechal nám právo i bremeno posunúť tento príbeh ďalej. V rámci tohto úsilia spoločnosť On Demand Books (Knihy na požiadanie), s ktorou osobne spolupracujem, inštalovala v kníhkupectve Svetovej banky vo Washington, D. C. skúšobnú verziu spomínaného stroja, ktorý prijíma digitálne súbory a automaticky ich vytlačí a na požiadavku zviaže brožované knihy s vysokou kvalitou pri nízkych nákladoch, v priebehu niekoľkých minút a pri minimálnych ľudských zásahoch. Tento stroj funguje v podstate ako bankomat na knihy. Druhý skúšobný stroj bol zaslaný alexandrijskej knižnici v Egypte, ktorý bude onedlho tlačiť knihy v arabčine. Novšia verzia tohto stroja bude inštalovaná koncom tohto roku alebo začiatkom budúceho vo Verejnej newyorskej knižnici. Článok bol uverejnený na internetovom portáli The New York Review of Books. Krátené.
