Georges Didi–Huberman pomáha čitateľovi zorientovať sa v diskusiách, ktoré ešte dnes podmieňujú náš prístup k obrazom: od antických základov dejín umenia u Plínia Staršieho až po aktuálne debaty o súčasnom umení. Obraz nie je ani nadčasový fetiš, ako ho vidí klasická estetika, ani obyčajná figuratívna kronika, ako ho vykladajú pozitivistické dejiny umenia. Čo s tým, keď sa nám z obrazu prihovára čas, ktorý na základe modelu, aký ponúkajú dejiny umenia, nedokážeme chronologicky klasifikovať? Autor v knihe Pred časom (KALLIGRAM) hľadá odpovede prostredníctvom návratu a nového čítania diel Waltera Benjamina a Carla Einsteina. Ponúka novú archeológiu dejín a časovosti prítomnej v obraze: kritizuje zaužívané pojmy vplyvu, tradície, vývoja a skúma súčasnú hodnotu „anachronických“ pojmov, ako sú „pôvod“ podľa Benjamina, „prežívanie“ podľa Warburga a „modernita“ podľa Carla Einsteina. Vďaka inšpiratívnym analýzam autor v obraze odkrýva komplikovanejšie a heterogénnejšie vzťahy, montáže, kde anachronizmus, pamäť, symptóm a genealógia získavajú nové miesto a význam. Kniha je ďalšou z edície časopisu Anthropos. Domov, to je téma aktuálneho čísla časopisu Anthropos (KALLIGRAM). Ako píše v úvode Emil Višňovský, „človek je bytosť, ktorá potrebuje a hľadá svoj domov, nech už je tým domovom čokoľvek – rodný dom, dedina, mesto, krajina, celá planéta, Zem či kozmos.“ Domovom však nemusí byť len miesto, ale aj činnosť, či sféra, v ktorej sa napĺňa naša identita či sebarealizácia. Slovne sa v Anthropose tentoraz realizovali etnologička Nina Beňová, ktorá rozoberá tému bezdomovcov, politologička Silvia Miháliková hľadá odpoveď na otázku „Prečo majú turisti navštevovať iné krajiny?“ Tým, či je domov skutočne najvýznamnejším miestom človeka sa zaoberá psychologička Mirina Hochelová. Domov ako obydlie, premeny jeho funkcií a jeho sociálny význam mapuje Juraj Podoba, vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Igor Hanzel prináša portrét sociológa Alfreda Schutza. Aktuálnou témou au pair sa zaoberá sociálna antropologička Zuzana Búriková, Olga Starostová si za predmet svojho textu zvolila domov dôchodcov. Michaela Fišerová, teoretička vizuálnych médií, skúma vzťah človeka k rodinným fotografiám, ktoré nám neraz nahradzujú pocit domova. Svoj pohľad na tému domova prináša aj spisovateľ Daniel Hevier. Celé číslo dopĺňajú aj dva rozhovory: s francúzskym sociológom Michelom Maffesolim a britskou sociálnou antropologičkou Alison Clarkovou. Nechýbajú početné knižné recenzie, v Artdossier nájdeme tentoraz profil Mareka Ormandíka. Kniha Spätný pohľad bez kamery (VEDA) je súborom filmologických štúdií písaných od konca päťdesiatych rokov 20. storočia. V prvej časti sa autor venuje základným teoretickým a estetickým problémom filmu, ako sú otázky filmovej montáže, filmovej a televíznej réžie, vzťahu filmu k realite a špecifickej oblasti filmov o umení. V druhej časti zasvätene predstavuje niektoré z najvýznamnejších osobností filmovej tvorby a teórie, S. Ejzenštejna, V. Pudovkina, K. Teigeho, V Nezvala, J. Mukařovského, R. Jakobsona, R. Ingardena, V . Šklovského. Súborné vydanie týchto štúdií predstavuje ich autora ako zakladateľa slovenskej filmovej vedy a dnes už aj prvého klasika, ktorého dielo je široko zakotvené v európskom priestore a zachováva si trvalo platné hodnoty. Július Pašteka, okrem toho, že sa venuje teórii a histórii filmu, je aj znalec svetovej a slovenskej literatúry, divadelný vedec, estetik, pedagóg a zasvätene píše aj o výtvarnom umení, duchovných a náboženských otázkach.
