Augustin (354 – 430), biskup v meste Hippo, teológ a filozof, vyhlásený za učiteľa Cirkvi. Žil a tvoril v období úpadku a pádu Rímskej ríše. Najprv bol zástancom manicheizmu, neskôr sa pridal ku skepticizmu a nakoniec sa prostredníctvom novoplatonizmu dostáva ku kresťanstvu, ktorému ostáva verný do konca života. Takmer tisíc rokov boli Augustínove texty popri Biblii najčítanejšou literatúrou. Ani neskôr však jeho význam pre dejiny filozofie neupadá. Jeho myslením sa inšpirovali mnohí významní filozofi. Leibnitz sa Augustínom inšpiroval pri uvažovaní o probléme zla, Descartes od neho čerpá inšpiráciu pre svoje „cogito ergo sum“ a pre Wittgensteina bola zaujímavá jeho filozofia jazyka. Ústrednou témou Augustínovho filozofovania bol problém zla. Do filozofie však vniesol aj mnoho iných dôležitých problémov. Uvažoval o dôkaze existencie Boha, vypracoval zaujímavú teóriu času, uvažoval o ľudskom vnútri, pamäti, podvedomí a slobodnej vôli. Kniha vychádza vo VYDAVATEĽSTVE PT ALBERTA MARENČINA v edícii Osobnosti filozofie. V provensálskych Alpách, kde žije v rezervácii skupina vlkov, ktosi začne hrdúsiť najskôr ovce a potom aj ľudí. Je to obrovský vlk, ako sa ľudia spočiatku domnievajú? Alebo sa vrátil legendami zahalený tajomný vlkolak či „muž naruby“, ako veria mnohí miestni starousadlíci? Ale možno je všetko ešte úplne inak… Záhadu vyrieši až v závere knihy flegmatický, intuitívny komisár Adamsberg, ktorého k prípadu zavolá jeho večná láska Camille. Tá tu okrem svojej profesie hudobnej skladateľky účinkuje aj ako inštalatérka a šoférka kamiónu. Román Freda Vargasa prináša nielen strhujúcu zápletku, ale aj vynikajúce charakteristiky postáv. Kniha Muž naruby (GARAMOND) získala v roku 2000 Cenu francúzskej kritiky za knihu s tajomstvom a Veľkú cenu za čierny román. Fred Vargas je pseudonymom vyštudovanej historičky a archeologičky, ktorá sa narodila v Paríži v roku 1957 a zaoberá sa predovšetkým stredovekom. Rozsiahle historické znalosti dokáže výborne využiť v zápletke svojich napínavých príbehov. Alexis de Tocqueville vo svojom najznámejšom diele O demokracii v Amerike (KALLIGRAM) predpovedal príchod nezmyselného byrokratického plánovania aj funkciu štátu ako zaopatrovacieho ústavu. Podarilo sa mu vystihnúť všetky hodnoty západnej civilizácie, najmä náboženstva a viery, bez ktorej podľa neho neexistuje autorita a napokon ani politická sloboda. Okrem iného v knihe rozoberá spoločenské zriadenie Angloameričanov, príčiny istých zvláštností angloamerických zákonov a zvyklostí, vplyv demokracie na intelektuálne dianie v Spojených štátoch. Analyzuje aj filozofickú metódu Američanov, ako aj hlavný prameň viery demokratických národov. Tocquevillovo dielo svojou esejistickou formou oslovuje zrozumiteľne svojich čitateľov a ako vzor analytického hodnotenia dejín a spoločnosti má svoju trvalú platnosť.
