Edícia Utváranie Európy vznikla na podnet piatich rôznych vydavateľstiev, ktoré svoje knihy vydávajú v odlišných jazykoch a v odlišnom národnostnom prostredí: mníchovský Beck, Basil Blackwell v anglickom Oxforde, španielska Crítica, Laterza v talianskom Ríme a Bari, Le Seuil v Paríži. Edičným zámerom, ktorého český preklad prináša Vydavateľstvo Lidových novín, je objasňovanie vývoja Európy bez úmyselného zamlčovania zdedených problémov. Veľká a najmä obsiahla esej profesora berlínskej Slobodnej univerzity Hagena Schulzeho (Stát a národ v evropských dějinách) je jednou z kníh edície. Schulze čitateľa prevedie nielen po troch veľkých kapitolách európskych dejín, ale naznačuje aj budúcu úlohu štátov a národov v procese európskej integrácie a nezadržateľnej renesancie nacionalizmu. I keď v centre jeho záujmu sú najmä Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, vzhľadom na ucelený historický obraz nezabúda ani na ostatné štáty Európy. Schulzemu sa podarilo predísť zbytočnému poúčavému tónu, i preto sú hlavnými atribútmi tejto knihy, najmä zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Frank S. Meyer a Roman Joch – Američan a Čech (pôvodom z Banskej Bystrice). Rok narodenia 1909 a 1971. Obaja však snaživí prívrženci konzervativizmu ako ideového prúdu, ktorý zažíva pozoruhodnú renesanciu na konci 20. storočia. Obaja „autori“ jednej knihy, nazvanej Vzpoura proti revoluci 20. století (vydavateľstvo Academia). Kniha okrem informácií o americkom konzervatívnom hnutí zoznamuje s dielom amerického publicistu Franka S. Meyera, ktorého prínos k rozvoju konzervatívneho myslenia je predstavený prostredníctvom polemík a dialógov s ďalšími mysliteľmi západnej civilizácie. Konzervativizmus 20. storočia má byť podľa Meyera „dedičom toho najlepšieho“, musí čerpať tak z liberalizmu, ako aj konzervativizmu 19. storočia. O tom, či je však tomu skutočne tak, si každý čitateľ urobí vlastný názor. Štúdia o politickej filozofii je doplnená príspevkom druhého spomenutého pána, Romana Jocha, lekára, publicistu, podpredsedu Konzervatívnej strany, horlivého zástancu trestu smrti pre vrahov a špiónov a člena českého Občianskeho inštitútu, ktorý do „diania“ vstupuje s vlastným komentárom i polemikou. Po úspechu prvého dielu prišlo vydavateľstvo Petrov na sklonku minulého roka v poradí s druhou knižnou podobou rovnomenného televízneho cyklu o zabudnutých a skrytých stavbách architektúry českých miest, nazvanou Šumná města (druhá kniha). S myšlienkou zmapovať českú architektúru netradičným spôsobom prišiel divadelný režisér Radovan Lipus a spolu s Davidom Vávrom pripravili dokumentárny seriál, ktorý k obrazovkám pritiahol aj divákov, ktorí inak podobné programy nesledujú. Prvá kniha vyšla ešte v roku 2002 a mapuje mestá ako Opava, Ostrava, Hradec Králové, Zlín, Pardubice, Kolín či Liberec. Druhá kniha mapuje ďalších devätnásť lokalít. Patrí medzi ne napríklad Špindlerův Mlýn, Karvinsko, Frýdek-Místek, Karlovy Vary, Poděbrady alebo Český ráj. Okrem scenárov kniha obsahuje aj mapky miest, dobové i aktuálne fotografie, doslovy a komentáre, ale aj medailóny jednotlivých architektov a výtvarných umelcov, ktorí v tej-ktorej lokalite pôsobili. Nedostatok financií v Českej televízii sa však dotkol aj úspešného seriálu – Šumná města sa tiež ocitli na listine zrušených programov. Škoda. Kvalifikované texty lokálnych odborníkov či znalcov miestnych pomerov, väčšinou historikov a architektov, ako v prvej tak aj v druhej knihe Šumných měst, totiž umne dopĺňali to, čo sa do časovo obmedzeného televízneho dielu nemohlo vojsť. A bez televíznej predlohy pravdepodobne nebude ani knižnej podoby takého úspešného projektu. Od čias svojho prvého vydania sa kniha Willa Duranta Příběh filosofie stala najobľúbenejším dielom súčasnej klasiky – poučí, pobaví, inšpiruje. Je chronológiou prinášajúcou myšlienky najvýznamnejších svetových filozofov, počnúc Platónom a končiac Santaynom, doplnenou životopismi mysliteľov a interpretáciami ich postojov na základe ekonomických a intelektuálnych podmienok doby, v ktorej žili. Súveké prostredie – to sú aj zaujímavé príbehy a vtipné príbehy o učencoch samotných. Autor strávil nad vytvorením diela štrnásť rokov – jedenásť bádaním a tri samotným písaním knihy. Výsledkom je publikácia vydavateľstva Pragma, ktorej päťsto strán by rozhodne nemalo byť dôvodom, prečo knihu už vopred odsúdiť do kategórie tučných nepre/nedočítateľných „buchlí“.
