Albín Brunovský patrí bezpochyby medzi najväčších a najznámejších grafikov a maliarov 2. polovice 20. storočia, a to nielen na Slovensku. Dvojjazyčná slovensko-anglická publikácia nazvaná Grafik, inšpirácia, múza a život. Albín Brunovský a jeho škola (Artotéka), ktorú zostavil je Martin Vančo a kol., je novým pohľadom na jeho dielo. Brunovský počas pôsobenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyškolil viac ako 60, dnes už renomovaných výtvarníkov. Na tvorbe najvýznamnejších z nich autori publikácie demonštrovali, či možno hovoriť o samostatnej „škole“ Albína Brunovského, aká bola situácia týchto umelcov za socializmu, ako sa vyrovnávali s krízovými situáciami v československej spoločnosti v 60. – 80. rokoch, ale aj tým, aký má ich tvorba význam nielen v slovenskom, ale aj svetovom výtvarnom umení. Dielo zároveň obraňuje myslenie umelcov, ktorí sa vďaka klasickej forme grafického umenia dostávajú na Slovensku na okraj záujmu umeleckej kritiky. Ešte v roku 1997 vyšiel vo vydavateľstve Prostor zborník Iana P. McGreala zaoberajúci sa veľkými postavami západného myslenia. Spolu s teraz publikovaným zborníkom Velké postavy východního myšlení tak tvoria ucelenú encyklopédiu svetového myslenia. Kniha podáva prehľad o viac než stovke hlavných predstaviteľov duchovného a intelektuálneho života Číny, Indie, Japonska, Kórey a islamského sveta od najstarších počiatkov až po súčasnosť, vyzdvihuje ich duchovné postoje. Napriek tomu, že je určená širokému publiku, jej interdisciplinárny presah nie je nezaujímavý ani pre odborníkov. Prostredníctvom jednotlivých hesiel čitateľ môže sledovať všeobecné tendencie jednotlivých kultúr, ale zároveň si všímať spôsob, akým každý jednotlivý mysliteľ z tejto neurčitej všeobecnosti vystupuje. Jeana Paula Sartra netreba nikomu osobitne predstavovať. Tento ľavicovo orientovaný francúzsky filozof, prozaik, dramatik, esejista a literárny kritik v jednej osobe (ktorý okrem iného v roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru) sa vo svojich dielach zaoberal hľadaním osobnej slobody človeka a sociálne spravodlivej spoločnosti. Kniha Existencialismus je humanismus (Vyšehrad) poskytuje náhľad do povahy jedného z najvplyvnejších myšlienkových prúdov 20. storočia. Napriek očakávanej zložitosti však Sartre jednoduchým spôsobom vysvetľuje, o čo existenciálnym mysliteľom ide. Text z roku 1945 je akýmsi manifestom existencializmu, jeho základným filozofickým textom. Druhé vydanie, po šesťdesiatich rokoch, je navyše doplnené rozsiahlou diskusiou s filozofom P. Navillom a doslovom Petra Horáka, ktorý knihu zasadzuje do historických súvislostí.
