Pakistanská autorka Shahrukh Husain sa narodila v Pakistane a neskôr sa presťahovala do Veľkej Británie. Prakticky celý život sa venuje štúdiu folklóru a mýtov na celom svete. K vôbec najstarším mýtom patria mýty s nádychom erotiky, ktoré autorka zozbierala do svojej knihy Erotické mýty a legendy (Motto) a rozdelila do piatich častí: Prebúdzanie, Túžba, Hry lásky, Šteklivé príbehy a rozprávania o túžbe a Láska až za hrob. V knihe sú spracované slávne perzské texty napr. Haft Paikar (Sedem tvárí), indické príbehy, napr. Rádža a Krišna, Pieseň o Govindovi, ďalej niektoré texty mongolské, sumerské, egyptské, japonské a prirodzene aj množstvo textov z bohatej európskej mytológie – za všetky stačí spomenúť príbeh o Sapfó. Známy slovenský básnik Jozef Urban vo svojej drobnej zbierke Kniha polomŕtvych (Slovenský spisovateľ, prvé vydanie 1992) vyslovil predovšetkým hlbokú skepsu nad aktuálnym stavom spoločnosti, spôsobom, akým väčšina ľudí prežíva iba na povrchu, ale zároveň s opatrným optimizmom vyslovuje nádej, že takýto stav nie je definitívny a aj napriek všetkému stále existuje šanca na zmenu. Jeho posolstvo zaujalo predovšetkým mladšiu generáciu a to najmä vďaka dynamickému jazyku, v ktorom cítiť, že autor bol nielen básnikom, ale predovšetkým vynikajúcim slovenským textárom, majúcim na svojom konte desiatky hitov. Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Po skončení vysokoškolských štúdií krátko pracoval v redakcii Literárneho týždenníka, potom bol redaktorom Dotykov a v roku 1990 sa stal ich šéfredaktorom. Neskôr pracoval v Mladých rozletoch a v rokoch 1993 až 1994 bol riaditeľom Bibiany. Od roku 1994 bol v slobodnom povolaní a venoval písaniu. Tragicky zahynul 24. apríla 1999. Joseph Heller a jeho Hlava nehlava – mimoriadna kniha, ktorá si zaslúži pozornosť čitateľov. Jej editorom sa totiž podarilo zhromaždiť všetky Hellerove poviedky (a ďalšie drobné prózy). Kniha vydaná vydavateľstvom BB Art navyše obsahuje nielen časopisecky publikované poviedky z obdobia po druhej svetovej vojne, ale aj doteraz nikdy nezverejnené práce. Súčasťou publikácie je navyše aj Hellerova vlastná dramatizácia významnej pasáže z Hlavy XXII, jednoaktovka nazvaná Súd s Clevingerom. Záver knihy patrí spomienke na Coney Island (miesto, kde autor prežil detstvo a mladosť), ktorá nielen tematicky, ale aj celkovým vyznením o tridsaťšesť rokov predbieha Hellerovu autobiografiu Tu a teraz. Kniha Hlava nehlava otvára nové obzory a ponúka nové a zaujímavé stretnutia so všetkými známymi atribútmi Hellerovej literárnej metódy a originálneho štýlu, aj keď často iba v zárodočnom štádiu – o to je to však zaujímavejšie, poučnejšie a niekedy priam dobrodružnejšie čítanie.
