Inkognito (Mladá fronta, 2004) je najnovší humoristický román populárnej britskej spisovateľky Sue Townsendovej, známej najmä sériou príbehov o Adrianovi Moleovi.. Vznikol v roku 2000 a autorka v ňom použila originálnu zápletku – britský ministerský predseda Edward Clare (mimochodom manžel najinteligentnejšej ženy Európy, Adely Floretovej-Clarkovej, autorky bestselleru Boh je lesbička, sa jedného dňa nervovo zrúti. Čo vlastne v živote dokázal? Láska je preč a ľudia sa od neho odvracajú – a pritom túži iba po tom, aby ho britský národ miloval a aby bola Adela šťastná. Ako má zistiť, čo si o ňom jednoduchí občania myslia? Využije teda pomoc svojho strážcu Jacka Sprata, prezlečený za ženu sa vydáva na cestu naprieč Veľkou Britániou. Nad stránkami Inkognita sa budete nielen smiať, ale v knihe sú miesta, ktoré dojímajú až k slzám. Román je najcitlivejším nahliadnutím do života britskej spoločnosti od vydania knihy Kráľovná a ja. V našom svete existuje čoraz viac ľudí s vysokou abstraktnou inteligenciou. Stav, v akom sa dnes ľudstvo nachádza, však svedčí o tom, že v súčasnosti potrebujeme najmä ľudí so silno vyvinutou morálnou inteligenciou, citlivých analytikov univerzálnych problémov ľudstva a rozširujúcej sa priepasti medzi vyspelými a rozvojovými spoločenstvami. Práve ľudia, ktorí cítia, že súčasnosť akútne potrebuje predovšetkým toleranciu medzi kultúrami a sú vybavení schopnosťou empatie, ktorá im umožňuje prekračovať predsudky, spojené s rasou, náboženstvom, alebo politickým presvedčením, dokážu vyriešiť najzávažnejšie problémy ľudstva v treťom tisícročí. Kniha Inteligencia a myslenie (Pegas/Ikar 2004) Imricha Ruisela, riaditeľa Ústavu experimentálnej psychológia SAV, načrtáva rozdiel v chápaní sveta medzi ľuďmi s vyvinutou abstraktnou a prirodzenou inteligenciou a perspektívy, kam môže jednostranná prevaha ľudí s abstraktnou inteligenciou viesť. Básnik T. R. Field (vlastným menom Theodor Adalbert Rosenfeldd, neskôr Bohdan Vojtech Šumavanský) patrí k najpozoruhodnejším zjavom českej kultúry. V tridsiatych rokoch vydal tri básnické zbierky: Kosočtverce na ohradách (1930), Kruhy pod očima (1933) a Lomikel na dlásnech (1937) V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nepublikoval prakticky nič, no zanechal po sebe rozsiahlu básnickú pozostalosť, v ktorej sa veľká časť jeho básní a epigramov vzťahuje k opakovaným pobytom v psychiatrickej liečebni (pre ktorú Field používal označenie Morodochium tri kompletné zbierky vyšli v jednom vydaní spolu s ostatnými nevydanými textani v roku 1998 v Paseke, krátka zbierka Mým domovem tichá je putyka (Dokořán, 2003) pozostáva prevažne z nevydaných a ústne tradovaných epigramov, krátkych textov a básní.
