Príbehy Iaina Banksa, jedného z najoriginálnejších súčasných britských spisovateľov, pripomínajú sny – niekedy mučivé, plné násilia, utrpenia, inokedy uvoľnenejšie, no vždy skrývajú nejaké tajomstvo. Tajomstvo, ktoré čitateľov núti neustále sa k jeho tvorbe vracať. Kniha, ktorú tentoraz vydal Volvox Globator vo svojej edícii Arkáda zameranej na svetovú literatúru, Vraní ulice je tentoraz ságou rodiny McHoanových a jej početných temných tajomstiev. Okrem pátrania po strýkovi Ronym, ktorý kamsi zmizol za záhadných okolností, púta pozornosť hlavného hrdinu Prentice McHoana najmä sex, drogy, smrť a otázky Božej prítomnosti v tomto nešťastnom svete – čo znalcov Bankových kníh ani v najmenšom neprekvapuje. Banks tak čitateľom opäť pripravil pútavé čítanie, ktoré ocení každý fanúšik inteligentnej literatúry, ktorého bavia zauzlené príbehy s prekvapením. Sudca Ti patrí k najznámejším literárnym postavám Roberta Van Gulika a slovenskí čitatelia ho poznajú napríklad z kníh Červený pavilón, Lakový paraván, Cisárova perla, Čínske bludisko alebo Záhada čínskeho klinca. V knihe Vražda v Kantone (Slovenský spisovateľ, 2004) sudca Ti, už ako predseda Najvyššieho súdu, odchádza tajne so svojimi pomocníkmi do bohatého obchodného strediska Kantonu, aby vyšetril náhle zmiznutie cisárovho cenzora. Až pátranie v arabskej štvrti ich privedie na stopu arabskej tanečnice a zároveň vydržiavanej milenky záhadného boháča, ktorej pôvabom vraj neodolal ani nezvestný úradník. V krátkom čase sudca Ti nájde aj mŕtvolu neznámeho muža a ženy, ktorí zjavne stáli pravdepodobne bohatému a vplynému vrahovi v ceste. Od tej chvíle si musí sudca dobre premyslieť každý ďalší krok, aby neskončil tak, ako tí, čo sa pokúšali ohroziť mocenské ambície človeka, derúceho sa doslova cez mŕtvoly k najvyšším mocenským postom. Šiesty dalajláma patril k buddhistickému duchovenstvu a jeho skúsenosť s týmto duchovným smerom bola priama a bezprostredná. Zároveň to však bol človek, ktorého by v dnešnej dobe bolo možné označiť ako bonvivána, človeka, ktorý si v žiadnom prípade neodopieral ani svetské rozkoše a vzdal sa celibátu. Dôkazom je aj kniha jeho básní Hlasy Lhasy (Petrus, 2004), ktoré sa v kontexte tibetského písomníctva, tvoreného hlavne rozličnými náboženskými, astrologickými a odbornými spismi, skutočne vyníma. Lyrické básne Cchangjanga Gjamccha sú jediným príkladom individuálneho klasického literárneho diela so svetskou tematikou a jemnými erotickými narážkami, ktoré už od doby svojho vzniku vyvolávali rozličné kontroverzie. V priebehu dvadsiateho storočia boli básne preložené do čínštiny, angličtiny, ruštiny, francúzštiny, nemčiny a do češtiny. Slovenský preklad od Martina Slobodníka a Viery Prokešovej je urobený priamo z tibetského originálu.
