Žijeme v excitovanom svete: stres nás má presvedčiť o hodnote aktivity, pričom nie je ničím iným ako brzdou nášho šťastia. Pravoslávny teológ a filozof Jean-Yves Leloup (1950) ponúka liek: pozornosť. Jedine tento postoj náš môže zachrániť pred peklom nedostatku lásky, pred obchádzaním samého seba, pred zabudnutím Bytia. Pozornosť dáva možnosť vyvíjať sa, transformovať, prejsť hlbokou zmenou, keď prežívame okamih v jeho plnosti. Náš pohľad sa prestáva fixovať na to, čo vidí, a stáva sa citlivým voči prítomnosti, otvára sa posvätnému rozmeru akejkoľvek situácie, opäť nachádza zmysel a krásu života. Pozornosť je pravým umením každodennosti, ktoré nám umožňuje nanovo odhaliť skutočný zmysel načúvania a komunikovania so skutočnosťou. Umenie pozornosti je ďalšou knihou z edície Filozofia do vrecka (Kalligram). Teoretický a kvantový fyzik Fritjof Capra, popredný autor kníh z oblasti filozofie vedy, predkladá osnovu novovznikajúcej vedeckej teórie života. Táto teória sa opiera o kritický rozbor histórie prírodných vied, o matematiku komplexity a najmä o teóriu disipatívnych štruktúr a teóriu sebautvárania. Zdôrazňuje nutnosť holistického videnia sveta a prechodu k systémovému prístupu, teda k chápaniu sveta ako siete vzájomne prepojených a na seba pôsobiacich vzťahov – od buniek a pletív, cez organizmy, ekosystémy a sociálne systémy až k planetárnemu systému Gaia. Kniha Tkáň života – Nová syntéza mysli a hmoty (Academia) je neoceniteľným prameňom informácií a myšlienkových podnetov pre toho, kto sa zaujíma o interdisciplinárnu oblasť biológie a teoretickej fyziky a snaží sa nájsť uspokojivé vysvetlenie jednoty živej a neživej prírody a filozofický základ pre vytváranie trvalo udržateľnej spoločnosti. Reformné hnutie v 16. storočí, z ktorého vzišli luteráni, kalvinisti, hugenoti, presbyteriáni a anglikánska cirkev, zásadným spôsobom zmenilo identitu vznikajúcich národných štátov Európy. Patrick Collinson, jeden z najvýznamnejších historikov tohto obdobia, nachádza príčiny reformácie v cirkvi neskorého stredoveku. V tomto zmysle sa zamýšľa nad významom slov, jazyka a kníh, nad príspevkom Erazma Rotterdamského, nad významom kníhtlače, vďaka ktorej sa Biblia písaná materinským jazykom stala najdôležitejším prostriedkom šírenia kultúrneho nacionalizmu (napriek tomu, že väčšina obyvateľstva bola negramotná). Pozornosť venuje úlohe Martina Luthera, približuje Zwingliho Zürich, Kalvínovu Ženevu, Jana Husa a jeho reformy v Čechách, Kostnický koncil, zamýšľa sa nad hlavnými rozdielmi medzi evanjelickou (luteránskou) a reformovanou (kalvínskou) cirkvou. Skúma tiež hybné sily katolíckej reformácie či protireformácie, reformáciu na Britských ostrovoch – revolučnú škótsku reformáciu, nikdy neuskutočnenú írsku reformáciu a ťažko vybojovanú anglickú reformáciu, kde kráľovná Alžbeta významným spôsobom zmierňovala radikálny protestantizmus – i najväčší holokaust náboženského umenia v dejinách. Kniha Reformácia (Slovart) je krátkym, ale hlbokým pohľadom na jeden z najväčších medzníkov európskych dejín.
