Kniha Hledání Spinozy (DYBBUK) sa tematicky pohybuje na pomedzí neurobiológie, kognitívnej a afektívnej neurovedy a filozofie. Je napísaná prístupne, zrozumiteľne, odborný jazyk je použitý v najmenšej možnej miere. Táto kniha je určená vzdelanej verejnosti, nielen lekárom a psychológom, ale i filozofom, novinárom – komukoľvek, kto chce lepšie porozumieť ako sebe, tak ľuďom okolo seba. Zaoberá sa každodennými ľudskými emóciami a pocitmi – radosťou, strasťami, žiarlivosťou aj úžasom, láskou, nenávisťou, hnevom, hnusom… Antonio R. Damasio v knihe popisuje vzťah emócií, t. j. objektívnych udalostí, k pocitom – udalostiam vnútorným, subjektívnym. Damasio fascinujúcim spôsobom znovu objavuje a vykladá Spinozu ako geniálneho predchodcu takéhoto spôsobu myslenia. Kniha je fundamentálna aj úplne novým popisom ľudstva; vzťahu neurobiológie, kultúry a dejín; jednoty mozgu, vedomia a sebauvedomovania. Antonio R. Damasio je psychológ, pôsobí na univerzite v Iowe. Za svoje výsledky v oblasti neurológie získal viacero ocenení. Filozof Pascal Bruckner (1948) sa preslávil ako autor kriticko-teoretických esejí o súčasnej spoločnosti – najznámejšie vyšli pod názvom Nový rozkol v láske, napísal ich spolu s Alainom Finkielkrautom. Je tiež slávnym autorom románov – z nich niektoré boli aj sfilmované – napríklad Horký mesiac spracoval Roman Polanski. Širšie koncipovaná esej Bieda prosperity (KALLIGRAM) vyšla pred dvoma rokmi v prestížnom parížskom vydavateľstve Grasset a koncentruje sa na súčasné podoby ekonomizmu a úchylky trhovej spoločnosti. Podľa Pascala Brucknera je nevyhnuté prestať glorifikovať disciplínu, ktorá sa domnieva, že riadi celé spoločenstvá, no pritom iba zavádza diktát konzumu. Totalita reklám a vtieravých hypermarketov, v ktorých trávime čoraz viacej voľného času, sa stáva skutočnou hrozbou pre dnešnú i budúce generácie. Autorov apel proti scvrkávaniu sa sveta do virtuálnych súradníc vyznieva mimoriadne presvedčivo a naliehavo. Ján Kalina (1913 – 1981) vyrástol v Prešove, študoval právo v Prahe. Pracoval ako asistent réžie na Barrandove, prispieval do časopisov a do rozhlasu. Práve pracovníci bratislavského rozhlasu ho počas vojny zachránili pred deportáciou. Po vojne bol umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramarurgom Tatra revue a zakladateľom katedry dramaturgie na VŠMU. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou, divadlami. Počas normalizácie stratil zamestnanie a mal zákaz publikovať. V politickom procese (1972) vol odsúdený na dva roky väzenia. V roku 1978 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Vydal celý rad kníh (narp. Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip). Po jeho smrti vyšli na Slovensku tri zväzky spomienok – Obzri sa s úsmevom (1999), Zavinili to židia a bicyklisti (2000) a Usmievavé Slovensko (2003). Štvrtý zväzok spomienok sa pravdepodobne nenávratne stratil v archívoch ŠtB. Kniha Odpočúvaj v pokoji (VYDAVATEĽSTVO PT) s podtitulom Basa story je záznamom udalostí, ktoré sa udiali okolo roku 1972, keď Kalina na vlastnej koži okúsil väzenský život. Ako sám hovorí: „Nezavrela ma kapitalistická prvá republika, hoci som sa za svojich študentských liet zúčastnil na nie jednej politickej akcii. Nezavrel ma ani fašistický Slovenský štát, napriek tomu, že som bol v tom čase tri roky činný v ilegálnej komunistickej strane. Do basy ma nedal dokonca ani dogmatický režim päťdesiatych rokov, hoci – ako som si dodatočne uvedomil – nebolo nič ľahšie. Musel prísť rok 1972, aby som aspoň na staré kolená vychutnal túto slasť.“
