Anglický spisovateľ George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair (1903 – 1950), je slovenskému čitateľovi známy predovšetkým svojimi svetoznámymi prózami 1984 a Zvieracia farma. Jeho román Nad vodu a chytiť dych je obrazom života v Anglicku pred druhou svetovou vojnou. Hlavná postava, poisťovací agent George Bowling, predstaviteľ strednej vrstvy, sa vnútorne nedokáže vysporiadať so spoločenskou realitou. Pochopenie nenachádza ani u manželky Hildy a svojich detí. Príbeh smeruje k pokusu o návrat do krajiny detstva, ktorú medzitým už vystriedalo cudzie, neznáme priemyselné mesto. Aj túto Orwellovu knihu charakterizuje úzkosť z vojny a uniformizácie spoločnosti. Katalánsky spisovateľ Carlos Ruiz Zafón (1964), ktorý sa presadil ako autor románov pre mládež, v roku 2001 vydal román Tieň vetra. Je to jeho prvá kniha pre dospelých a o jej nemalom úspechu svedčia nielen početné medzinárodné ocenenia, ale aj fakt, že vyšla vo vyše 40 krajinách a predalo sa jej milión kusov. Pod príťažlivosť tejto knihy sa určite podpísalo aj to, že Zafón od roku 1994 žije v Los Angeles (USA) a živí sa ako scenárista. Román Tieň vetra zavedie čitateľa do povojnovej Barcelony. Hlavný hrdina, súčasne rozprávač, syn majiteľa antikvariátu Daniel Sempere v detstve navštívil Cintorín zabudnutých kníh. Tam sa mu dostal do rúk román Tieň vetra od neznámeho spisovateľa Juliána Caraxa. Od toho okamihu sa v jeho živote začínajú odvíjať bizarné udalosti. Daniela si kniha natoľko podmaní, že sa rozhodne pátrať po autorovi a jeho ďalších dielach. Hľadanie, ktoré sa klenie cez desiatku rokov, postupne odhalí drámu jednej tragickej lásky… Dielo Valerija Briusova (1873 – 1924) má svoje neotrasiteľné miesto v literárnom panteóne ruskej i svetovej klasiky. Jeho najpozoruhodnejší, magicko-satirický román Ohnivý anjel vyšiel aj v slovenskom preklade. V slovenčine vyšli aj ďalšie jeho knihy, z toho dve básnické – Zrkadlo tieňov a Mestu a svetu – a historický román Oltár bohyne víťazstva. Výber z poviedok, ktorý vo vydavateľstve Ikar vyšiel pod názvom Posledné stránky denníka, predstavuje Briusovove menej známe kratšie prózy. Výber sa člení na tri časti. Prvá z nich sa volá O dávnej minulosti, druhá O smutnej prítomnosti, tretia O možnej budúcnosti. V prvej časti autor zavedie do čias antických či už takmer stredovekých. Najrozsiahlejší text výberu, príbeh Reia Silvia, sa považuje za jeden z vrcholov ruskej novelistiky prelomu 19. a 20. storočia. Druhú časť charakterizujú portréty ľudí s chorobnou, zvrátenou psychikou, pričom, prirodzene, tu nechýbajú ani prvky detektívky či hororu. Tretí cyklus temnými farbami maľuje možné deformácie civilizácie v budúcnosti.
