Kniháreň Slova – november

Alžbeta Šimonovičová: Z obrazotvornej lúky Jána Šimonoviča | Lukáš Perný: Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve | Pavol Branko: Úklady jazyka | Simon Sebag Montefiore: Jeruzalem. Dejiny mesta od založenia po súčasnosť | Zlatica Zudová-Lešková, Emil Voráček et al.: Theory and Practice of the Welfare State in Europe in 20th Century

Alžbeta Šimonovičová: Z obrazotvornej lúky Jána Šimonoviča

V Slove sme slávnosť, ktorá sa konala 25. októbra 2014, uviedli titulkom S Jánom Šimonovičom v rodných Siladiciach. Okrem odhalenia pamätnej tabule básnikovi pri príležitosti 75. výročia jeho narodenia a 20. výročia úmrtia vyšla aj príležitostná publikácia Z obrazotvornej lúky Jána Šimonoviča, ktorú zostavila Alžbeta Šimonovičová. V rozsahom neveľkej, no obsažnej publikácii sa podarilo povedať podstatné. Sú tam básnikove verše o rodnom kraji, sú tam jeho výpovede, náhľady a pohľady na poéziu a nepokojný svet, sú tam slová jeho priateľov o ňom, o nich, o ich spoločnom hľadaní cesty či ciest v poézii i v živote. Na Jána i Jana si zaspomínali Štefan Strážay, Ľudovít Hološka, Helena Jancurová-Dvořáková, Peter Jaroš, Alexander Ilečko a Miroslav Cipár, medzi spomienky sú zaradené aj už publikované texty Vincenta Šikulu a Daniela Heviera. Odborné hodnotenie tvorby Jána Šimonoviča v publikácii prezentujú Radoslav Matejov a Andrea Bokníková, ktorá poskytla aj dáta, fakty a citáty rôznych autorov o tvorbe básnika. V knihe sú aj fotokópie dokumentov (rodný list, index, korešpondencia a pod.) a fotografie, ktoré vnímavého čitateľa dokážu vrátiť v čase. Graficky túto spomienkovú kyticu textov upravil a ozvláštnil Miroslav Cipár.

Pre obec Siladice vydalo vydavateľstvo HLBINY, 2014, 135 strán
(Publikáciu si možno objednať na e-mailovej adrese slovo@noveslovo.sk. Prevziať si ju potom bude možné na niektorom stretnutí Klubu NS (včas oznámime), stojí 8 eur.)

Lukáš Perný: Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve

Publikácia analyzuje problematiku významu progresívnej hudobnej kultúry a kontrakultúrnych hnutí na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Analyzuje filozofické a politické prúdy v kontrakultúrnych hnutiach a v umení so zameraním na hudobné žánre psychedelický rock a kraut-rock v rámci tzv. kontrakultúry. Téma je reflektovaná z viacerých interdisciplinárnych, kulturologických a filozoficko-estetických hľadísk – skúma vzájomné vzťahy a prieniky hudby, životného štýlu s filozofiou, resp. svetonázorom a politickými východiskami kontrakultúry daného obdobia. Odborná reflexia témy sa pohybuje od uchopenia kontrakultúrnych fenoménov vo všeobecnosti (kompletné zmapovanie kontrakultúrnej scény v rokoch 1967 – 1973 vo svete) až po jej konkrétne prejavy v tzv. kraut-rockovej subkultúre vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.

Autor venuje monografiu in memoriam pamiatke kulturológa, environmentalistu, progresívneho mysliteľa, politológa, publicistu doc. PhDr. Ivana Dubničku, PhD. (*1961 – †2014).

Ide o autorov knižný debut, ktorý vznikol na pôde Katedry kulturológie FF UKF, ktorá ho vydala, 2014.
(Prezentácia publikácie, ktorú sa na nej bude možné kúpiť, bude 12. novembra 2014.)

Pavol Branko: Úklady jazyka

Pavel Branko sa téme slovenského jazyka venuje už vyše desať rokov. Jeho jazykovokritické a prekladateľské reflexie o slovenčine ako živom jazyku vychádzali pôvodne časopisecky v dvojtýždenníku Mosty, neskôr našli trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. V súčasnosti po prvýkrát vychádzajú knižne, útla publikácia Úklady jazyka je prvým dielom.

Na rozdiel od akademicky koncipovaných prác podobného typu je súbor esejí Pavla Branka od začiatku polemický a adresný. Pavel Branko hovorí, že „má to svoje klady aj zápory. Na jednej strane mu to dovoľuje sledovať nielen prehrešky, ale aj hľadať a pomenúvať ich korene a súvislosti. Odkrývať kultúrne a zavše aj historicko-politické paradigmy úkazov. Na druhej strane to tento súbor sčasti posúva do úlohy policajta, ktorý nedbá na masu vozidiel dodržiavajúcich pravidlá premávky, ale z nich vyzobáva ich narušiteľov.“

Vo svojich jazykových esejach Branko citlivo a zároveň i s humorom skúma nielen úklady slovenčiny, ale aj iných slovanských jazykov. Tiež sa zaoberá otázkou vplyvu najmä anglického jazyka na slovenský a reflektuje aj jeho vývoj v médiách a literatúre. Jeho eseje sú krátke, no presné a erudované. Jazyk používa „nie ako neutrálny komunikačný nástroj, ale ako vycibrený a neustále kultivovaný prostriedok na vyjadrenie poznaného. Často aj s emotívnym zafarbením cez vydarenú metaforu alebo s hravou štylizáciou,“ hovorí o charaktere Brankových esejí na prebale publikácie filmový teoretik a publicista Martin Šmatlák. Úklady jazyka je publikácia pre každého, kto sa zaujíma o svoj rodný jazyk, ale aj o kultúru spoločnosti všeobecne.

Pavol Branko: Slovenský filmový kritik, publicista, teoretik dokumentárneho filmu, historik, novinár a prekladateľ Pavel Branko patrí k významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry. Je autorom mnohých publikácií z oblasti slovenskej kinematografie. Ako prvý na Slovensku sa začal systematicky zaoberať teóriou non-fiction filmu. V roku 1997 získal za svoju prácu Čestný doktorát VŠMU, v roku 2000 cenu Zlatá kamera na MFF Artfilm, v roku 2007 Cenu Slnko v sieti za celoživotné dielo, v roku 2011 Cenu ministra kultúry za rok 2010 za celoživotné, mimoriadne významné pôsobenie a publikačnú činnosť v oblasti teórie a kritiky dokumentárneho filmu a v roku 2012 Cenu slovenských filmových novinárov. V roku 2009 o ňom režisérka Zuzana Piussi nakrútila dokument Hrdina našich čias a v roku 2011 napísal knihu spomienok pod názvom Proti prúdu.

Vydavateľstvo MilaniuM v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ)., 2014, 270 strán
(Prezentácia knihy sa uskutoční 4. novembra 2014 o 17.00 hod. v Kine Lumière.)

Simon Sebag Montefiore: Jeruzalem. Dejiny mesta od založenia po súčasnosť

Výpravná kniha známeho a rešpektovaného autora Simona Sebaga Montefioreho si kladie neskromný cieľ podať dejiny mesta, v ktorom sa rodili a výrazným spôsobom ovplyvňovali tri svetové náboženstvá. Nijaké mesto na svete, či už Atény, Rím alebo Babylon dodnes nevyvoláva väčšie vášne a polemiky než Jeruzalem. Simon Sebag Montefiore si plne uvedomuje, že podať syntetický a neprotirečivý výklad mesta, ktoré má viac mien ako ktorékoľvek iné mesto na svete, a o ktorého ovládnutie sa usilovali mnohé národy sveta (často v mene svojho Boha), je nad jeho sily ako aj sily kohokoľvek iného. Aj preto volí zaujímavý a originálny prístup, keď časť výkladu dejín mesta podáva cez optiku jeho obyvateľov, pričom hlboko rešpektuje ich rôzne pohľady na dobové udalosti, náboženské presvedčenie a vyhýba sa čierno-bielo formulovaným záverom. Výsledkom je pútavá, čitateľná a mimoriadne pestrofarebná mozaika príbehov, ktoré tvoria ucelenú dejinnú topografiu Jeruzalema od jeho najstarších čias po súčasnosť.

Vydavateľstvo Aleph 2014, 574 strán

Zlatica Zudová-Lešková, Emil Voráček et al.: Theory and Practice of the Welfare State in Europe in 20th Century

Ľuboš Blaha: Na svete je nová kniha o sociálnom štáte, o jeho fungovaní, filozofii či histórii. Vyšla v angličtine a vydal ju český Historický ústav Akadémie vied. Knihu napísalo vyše 30 autorov a pre mňa je cťou, že som mohol prispieť kapitolou o filozofii sociálneho štátu, pod názvom Teória sociálneho štátu: užitočnosť, sloboda, solidarita alebo triedny záujem? V štúdii rozoberám jednotlivé typy argumentácie v prospech sociálneho štátu, počnúc utilitarizmom a liberalizmom, cez komunitarizmus až po marxizmus. Snažím sa ukázať, že sociálny štát možno chápať ako stelesnenie základného kréda Veľkej francúzskej revolúcie, slávnej triády sloboda, rovnosť, bratstvo. Ide o slobodu od trhu, rovnosť v napĺňaní potrieb a solidaritu so slabšími. Spoluautormi knihy sú významní britskí, nemeckí, ruskí či českí autori vrátane Wolfganga Merkela, Martina Potůčka či Milana Šikulu. Knihu vrelo odporúčam každému, koho zaujíma sociálny štát a jeho budúcnosť.