Jaroslav Rezník: Túry do literatúry Po literárnych stopách Slovenska
Druhé, zrevidované a podstatne rozšírené vydanie úspešného literárneho zemepisu Jaroslava Rezníka Túry do literatúry Po literárnych stopách Slovenska prevedie čitateľa od západu našej vlasti na východ, od severu na juh, pričom navštívi množstvo literárnych pamiatok, spozná ich ducha, vdýchne ich atmosféru. Putovanie nie je chronologické, má územnú postupnosť. Cestou sa čitateľ zastaví pri rodných domoch spisovateľov, prečíta si pamätné tabule, nazrie do múzeí, pamätných izieb či budov, v ktorých študovali, žili a tvorili naši najvýznamnejší literáti, môže im vzdať hold pri ich sochách, prípadne tíško postáť na cintoríne pri ich hroboch. V knihe sú stručne zaznamenané aj pôvod a tvorba súčasných žijúcich slovenských spisovateľov, a to na princípe miesta ich narodenia. Kniha je spestrená krátkymi epizódami zo života niektorých spisovateľov, úryvkami z diela a fotografiami. Mapky pri kapitolách znázorňujú trasu, po ktorej sa v tej-ktorej kapitole vydáme.
Slovart, 2012, 640 strán
Ivo Proks: „Celok je jednoduchší ako jeho časti“
Publikácia je súborom portrétov a štúdií venovaných histórii prírodných vied. Ohromujúca je šírka autorovho záberu – od dejín filozofie cez matematiku, fyziku, astronómiu, rozmanité odbory chémie až po chemickú technológiu a využitie vedy v praxi. Pre každého, kto sa zaujíma o vývoj prírodných vied v posledných štyroch storočiach, bude kniha neoceniteľným prameňom poznania.
Veda, 2012, 467 strán
Bystrický, V. – Kováč, D. – Pešek, J. a kol.: Kľúčové problémy moderných slovenských dejín 1848 – 1992
Kolektívna monografia historikov Ľudovíta Hallona, Romana Holeca, Ivana Kamenca, Dušana Kováča, Miroslava Londáka, Jana Peška, Tibora Pichlera, Milana Podrimavského, Michala Schvarca, Stanislava Sikoru, Dušana Škvarnu, Milana Zemka, Jozefa Žatkuliaka je chronologicky členená do troch častí: 1948 – 1978, 1918 – 1945,1945 – 1992.
Od prvopočiatočnej profesionálnej historiografie metódou „písania národných príbehov“ 19. storočia, cez tradície sociologizujúcej historiografie 20. storočia sa v súčasnej metodológii písania národných dejín, zohľadňujúcej širší priestorový kontext, dostávame k novým pohľadom na „kľúčové problémy“ dejín. Editor Dušan Kováč predosiela, že tím autorov – historikov z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v tomto diele „poskytuje hĺbkový a na dlhodobom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti“.
Veda, 2012, 395 strán
Jaksicsová, Vlasta: Kultúra v dejinách. Dejiny v kultúre. Moderna a slovenský intelektuál v siločiarach prvej polovice 20. storočia.
„Slovenskí literáti ako umeleckí tvorcovia boli už tradične, prinajmenšom od čias Jána Kolára, zároveň i reprezentantmi spoločenských, politických a ideologických prúdov“ – predostiela historička Vlasta Jaksicsová v monografii o ambíciách, úspechoch i neúspechoch či trpkých zlyhaniach slovenských vzdelancov, tvorcov modernej kultúry prvej polovice 20. storočia. S využitím bohatého pramenného materiálu a interdisciplinárneho prístupu ich vníma v širších spoločenských kontextoch doby. Kniha je doplnená dokumentárnymi fotografiami a ilustráciami.
Veda, 2012, 360 strán
Samuel Abrahám: Resetované Slovensko Čistá teória vs. politická prax
Výber článkov a polemík politológa Samuela Abraháma z obdobia rokov 2002 – 2012 predstavuje súbor textov, z ktorých každý obsahuje teoretickú reflexiu konkrétnych udalostí. Autor tak testuje teóriu na konkrétnej udalosti či téme a porovnáva „čistú“ teóriu s politickou praxou.
Kalligram, 2012, 288 strán
Katolická církev a komunismus v Evropě (1917–1989) – Od Lenina k Janu Pavlu II.
Ojedinělá publikace Katolická církev a komunismus v Evropě (1917–1989), která je výsledkem mnohaletého historického bádání a opírá se o většinou nepublikované dokumenty, líčí spletitou historii vztahů, často bouřlivých a konfliktních, mezi katolickou církví a evropským komunismem, resp. státy tzv. východního bloku, od Říjnové revoluce a zrodu prvního ateistického státu na světě až po pád Berlínské zdi, který symbolizuje zhroucení komunistického systému.
Profesor Philippe Chenaux vychází z velice neotřelé, ba přímo provokativní teze: komunismus pro něj představuje poslední křesťanskou herezi. Ukazuje paralely i rozpory mezi obojím učením. Přestože autor věnuje velkou pozornost diplomatickému aspektu vztahů mezi Vatikánem a Sovětským svazem, neopomíjí ani jiná, méně známá hlediska: politický aspekt spolupráce mezi katolíky a komunisty v jednotlivých zemích, intelektuální aspekt vztahů mezi křesťanským a marxistickým myšlením, jakož i ekumenický rozměr vztahů mezi katolictvím a ruským pravoslavím.
Chronologické dělení knihy odpovídá třem velkým obdobím politických a náboženských dějin Evropy ve 20. století: prvním je „evropská občanská válka“ (1917–1945), kdy je církev konfrontována s neřešitelným dilematem volby mezi komunistickou Charybdou a nacistickou Skyllou, následuje éra studené války (1945–1958), kdy je církev Pia XII. v boji se sovětským totalitarismem proti své vůli ztotožněna se Západem, a třetí je období tání a uvolnění (1958–1989), kdy koncilární církev volí cestu dialogu s Východem, aby nakonec přispěla ke zhroucení celého systému.
Philippe Chenaux je profesorem dějin moderní a současné církve na Lateránské univerzitě v Římě. Jeho vědecká práce a knižní tvorba se zaměřuje na dějiny církve a církevního myšlení ve 20. století a v současnosti.
Rybka Publisher, 2012, 288 strán
