George Friedman: Ohniská napätia. Na prahu krízy v Európe | Michal Horský: Politické hry | Martin Škabraha: Vyhnáni do ráje. Poslední člověk Terrence Malicka | Gejza Vámoš: Hrušovianski hriešnici | Viktor Pelevin: S.N.U.F.F. | Maxim D. Šrajer: Bunin a Nabokov. Príbeh súperenia
George Friedman: Ohniská napätia. Na prahu krízy v Európe
George Friedman je známy pozoruhodne presnými predpoveďami v oblasti globálnej politiky, technológií, populácie a kultúry. V knihe Ohniská napätia sústredil pozornosť na Európu, kde sa už päť storočí pretínajú osi svetovej moci a kultúry. Analýzou nestálych, nepredvídateľných a fascinujúcich hraničných území Európy a Ruska – aj zlomových línií, ktoré existujú po stáročia a stali sa dejiskom viacerých katastrofických vojen – a aj vďaka jedinečným osobným zážitkom upozorňuje na ohniská, čo sa opäť prebúdzajú k životu.
Európska únia vznikla z veľkej miery preto, aby zminimalizovala vnútorné geopolitické napätia, ktoré tento kontinent po stáročia rozdeľovali. V knihe, ktorá je kombináciou podrobného historického prehľadu a kultúrnej analýzy, Friedman poukazuje na to, ako tento plán postupne zlyháva. Opisuje európske moderné dejiny a veľmi jasne vysvetľuje situáciu v najrizikovejších miestach kontinentu: nepokojné a stále sa meniace územie, ktoré oddeľuje Západ od Ruska (rozsiahly región zahrňujúci Ukrajinu, Bielorusko a Litvu); starodávne hraničné územie medzi Francúzskom a Nemeckom; a Stredomorie, miesto zrodu judaizmu a kresťanstva, ktoré sa stalo aj centrom islamského života.
Vďaka Friedmanovmu dokonalému opisu prostredia čitateľ získa jasný obraz regiónov, krajín a historických udalostí. Ohniská napätia sú fascinujúcou analýzou modernej Európy, jej nevšednej histórie a tlejúcich ohnísk na zlomových líniách, ktoré sa znovu rozhoreli a ktoré v blízkej budúcnosti zohrajú kľúčovú úlohu. Sú najaktuálnejšou a vskutku najfascinujúcejšou z Friedmanových kníh.
Ikar, 2015, 360 strán
Michal Horský: Politické hry
O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.
Michal Horský (1943), pamiatkar, publicista, politológ. V šesťdesiatych rokoch poslucháč a absolvent filozofie a histórie na Univerzite Komenského, aktivista vysokoškolského hnutia a výkonný redaktor časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov 68. V období normalizácie pamiatkar. V rokoch 1990 – 1992 člen Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 spoluzakladal Trnavskú univerzitu a jej katedru politológie. Po roku 2000 aktívny publicista, komentátor a politický analytik.
Marenčin PT, 16. 1. 2016, 256 strán
Martin Škabraha: Vyhnáni do ráje. Poslední člověk Terrence Malicka
Oproti nyní převažujícímu přístupu, který chápe Terrence Malicka jako představitele dchovního filmu, interpretuje předkládaná kniha Malickovo dílo jako reflexi amerického kapitalismu a jeho dopadů na společnost. Obecné metodologické východisko v historickém materialismu je doplněno koncepcí antropologa Stephena Gudemana, podle kterého dochází s rozvojem kapitalismu k rozkladnému „kaskádování“ logiky obchodu (trhu) do sféry vzájemnosti. Tato teze je použita jako hlavní alegorický klíč pro výklad jednotlivých Malickových filmů, zachycujících postupnou ztrátu lidské schopnosti vnášet do historického světa nový počátek. V závěru se autor pokouší charakterizovat režisérův předpokládaný světonázor z pohledu současné politické teorie.
Univerzita Palackého v Olomouci, 2015, 191 strán
Pozn. Martina Škabrahu: „Podle recenzenta je ostatně hlavním problémem knihy její (ne)dostupnost. A musím přiznat, že na tom se asi mnoho nezmění, vzhledem k tomu, že kniha se nesmí prodávat. Budeme snad posílat do knihoven apod., počítá se i s rozdáváním „po vlastní ose“. Snad to někdy v dohledné budoucnosti vyřeší druhé vydání, které už by vyšlo „normálně“. Byla by to navíc možnost dostat do kniha témata, která se do původní verze nevešla. A taková témata rozhodně jsou…“
Gejza Vámoš: Hrušovianski hriešnici
Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vo vidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.
Vydavateľstvo Spolku slovenského spisovateľa , 2015, 199 strán
Viktor Pelevin: S.N.U.F.F.
Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až do náboženského obradu, a ten do stereotypy, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde „už nepotrebujeme hrozno“, ale „posielame po fľaše do pivnice“. Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 479 strán
Maxim D. Šrajer: Bunin a Nabokov. Príbeh súperenia
Mená géniov ruskej slovesnosti Ivana Bunina a Vladimíra Nabokova vo vedomí čitateľov spája rovnaký jazyk, epocha, významný vklad do literárneho dedičstva, ako aj život a tvorba v emigrácii. No títo autori majú k sebe aj osobne a osobnostne veľmi blízko. V novej knihe rusko-amerického spisovateľa a literárneho vedca Maxima D. Šrajera sú zachytené zložité vzťahy medzi Buninom a Nabokovom v prostredí ruskej emigrácie od dvadsiatych do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ako zrejú literárne legendy? Čo stálo za súperením dvoch géniov a ako toto súperenie vplývalo na dobovú ruskú kultúru? Odpovede poskytuje táto unikátna publikácia, ktorá odkrýva množstvo archívnych zväzkov vrátane denníkov a vzájomnej korešpondencie spomínaných autorov. Starostlivo vybraný materiál, vyargumentované, no nenanucované závery, vnútorná dramatickosť materiálu a jeho majstrovské spracovanie – to všetko pridáva knihe punc kvalitnej literatúry. K pozitívam patrí nesporne aj fakt, že autor zachováva prísnu neutralitu a objektivitu.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 240 strán
