Marián Klenko: Politika bez moci. Skutočný obraz reality | Zuzana Kusá: Škola nie je pre všetkých | Peter Daubner: Metastázy globálneho kapitalizmu. Dialógy s ľavicovými intelektuálmi | Zdeněk Nebřenský: Marx, Engels, Beatles. Myšlenkový svět polských a československých vysokoškoláků 1956-1968
Marián Klenko: Politika bez moci. Skutočný obraz reality
Autor v publikácii Politika bez moci. Skutočný obraz reality opisuje, ako došlo k narušeniu väzieb medzi politikou a mocou, ale i to, aké sú príčiny dehumanizácie spoločnosti. V kontexte celosvetových trendov a tendencií analyzuje spoločenské zmeny, ktoré sa odohrávali alebo prebiehajú na Slovensku. Charakterizuje ich obmedzovanie sociálnych práv, úpadok stredných vrstiev a nárast pracujúcej chudoby. Príčiny týchto fenoménov sú spojené s uplatňovaním liberálnych reforiem, predovšetkým v ekonomickej oblasti. Nezastavili sa pri zásadnom prehodnotení vlastníckych vzťahov a transformácii podnikovej sféry, ale vstupujú aj do takých spoločenských subsystémov, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálne zabezpečenie. Kvalitatívna zmena tohto stavu môže byť spojená len so zásadným obratom, ktorým sa hospodárska sféra podriadi spoločnosti a štát nebude vnímaný ako nepopulárna byrokratická štruktúra, ale zohrá výraznejšiu úlohu v ekonomickej a sociálnej oblasti.
Jan Keller: … text sa zaoberá asi najzásadnejším problémom súčasnej doby – otázkou obmedzených možností politickej moci čeliť negatívnym vplyvom ekonomickej globalizácie a procesom, ktoré sú s ňou spojené a čoraz viac pretvárajú nielen ekonomickú, ale i politickú mapu sveta. Autor upozorňuje na to, nakoľko bol už v samotných predpokladoch existencie sociálneho štátu obsiahnutý v zásade celý mechanizmus jeho deštrukcie a všeobecne modelu sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, ktorej chrbtovou kostrou boli práve inštitúcie sociálneho štátu. Súčasní polici tak boli pripravení o zásadný nástroj, ktorý ešte donedávna umožňoval ich predchodcom realizovať v dostatočnej miere regulačné funkcie politiky. Autor pritom podrobne dokumentuje, akým spôsobom prišlo k tomuto osudovému narušeniu väzieb medzi oblasťou politiky a oblasťou reálnej moci.
Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2016, 120 strán
Zuzana Kusá: Škola nie je pre všetkých
Monografia Škola nie je pre všetkých ponúka analýzu každodenných podôb vzdelávania v triedach základných škôl, ktoré navštevujú aj deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a deti patriace k viditeľným menšinám. Je založená na etnografickom pozorovaní v triedach a rozhovoroch so žiakmi, učiteľmi, rodičmi a ďalšími osobami, ktorých sa týka vzdelávanie. Cieľom monografie je prispieť k objasneniu príčin, pre ktoré je Slovensko krajinou s najsilnejším vplyvom socioekonomického postavenia rodičov na školský úspech detí a len málo škôl je inkluzívnou inštitúciou vítajúcou a podporujúcou každé dieťa.
(Publikácie z produkcie Sociologického ústavu SAV je možné zakúpiť v internetových kníhkupectvách, v kamenných predajniach kníhkupectiev v rámci Slovenskej republiky alebo so zľavou osobne na Sociologickom ústave SAV. Viac informácií o osobnom odbere nájdete na stránke knižnice SÚ SAV.)
Sociologický ústav SAV , 2017, 285 strán
Peter Daubner: Metastázy globálneho kapitalizmu. Dialógy s ľavicovými intelektuálmi
Kniha dialógov s kritickými intelektuálmi z ľavicového prostredia. Na otázky autora odpovedajú: rešpektovaná francúzska politologička, sociologička, filozofka a aktivistka Susan GeorgeováJerry HarrisRodney G. PefferJan KellerMarek HrubecEduard ChmelárĽuboš BlahaTomáš Profant a politológ, doktorand Ústavu politických vied SAV Michael Augustín. Rozhovory v tejto popularizačnej knihe sú venované aktuálnym spoločenskovedným a ekonomickým témam so zameraním najmä na – ako to z názvu vyplýva – systém, v ktorom žijeme: na globálny kapitalizmus a jeho krízové fungovanie v 21. storočí.
Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2017
Zdeněk Nebřenský: Marx, Engels, Beatles. Myšlenkový svět polských a československých vysokoškoláků 1956-1968
Kniha Zdeňka Nebřenského je příspěvkem k sociálním a kulturním dějinám poválečné generace ve střední Evropě v padesátých a šedesátých letech 20. století. Na příkladu diskusí o každodenním životě studentů zkoumá poststalinskou emancipaci a diferenciaci polské, české a slovenské společnosti. V návaznosti na výsledky nedávných výzkumů ukazuje, co konkrétně znamenala humanizace marxismu a reformulace ideologického konsensu pro každodenní život mladých lidí. V neposlední řadě si klade otázku, jakým způsobem se po roce 1956 proměňovala komunistická utopie a které jsou analyzovány, patří manželství, zaměstnanost a kluby. Málokterá témata, jako právě otázku socialistické intimity, práce a kultury, provázely tak vyostřené protiklady mezi utopickými představami a jejich každodenním naplňováním. (Ukážka z knihy: Literární noviny)
Akademia, Masarykův ústav AV ČR, 2017, 424 strán
