Ivan Kamenec, Miroslav Michela: Rozhovor s dejinami | Jakub Drábik: Fašizmus | Ľudmila Lacková, Eva Mišíková: Proti zločinu | Valentina Giannella: Volám sa Greta | Elfriede Jelinek: Pianistka | Alexandra Kusá: Prerušená pieseň | Marian Váross: Úvahy v nečase | Francis Fukuyama: Identita | Janis Varoufakis: Dospeláci v miestnosti
Ivan Kamenec, Miroslav Michela: Rozhovor s dejinami
Rozhovor s dejinami odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. V rozhovore s Miroslavom Michelom prevedie čitateľa chodbami Historického ústavu SAV, odhalí radosti aj strasti historikovho remesla a nahliadne do zákulisia rozdvojeného dejepisectva. Životný príbeh nestora slovenskej historiografie sprevádzajú jedinečné fotky zo súkromného archívu.
Hadart Publishing, 2019, 160 strán
Jakub Drábik: Fašizmus
Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe Fašizmus objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva.
Rôzne národné mutácie fašizmu sa objavili v každej európskej krajine, milióny ľudí fašistov volili v slobodných a demokratických voľbách. Mnohým sa zdala fašistická vízia a sľubovaný nový poriadok lákavé. Nedokázali rozkódovať nevyhnutne genocídnu podstatu fašizmu. Prvá veľká kniha svojho druhu v slovenskom jazyku vysvetľuje dôležité pojmy aj konkrétne prejavy fašizmu.
Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v rozsiahlej samostatnej kapitole vysvetľuje i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.
Premedia, 2019, 648 strán
Ľudmila Lacková, Eva Mišíková: Proti zločinu. Skutočný príbeh prokurátorky Evy Mišíkovej
Kde nie je telo, tam nie je možné dokázať vraždu. Taká bola na Slovensku prax. Aj takzvaní kyselinári si mysleli, že spáchali dokonalý zločin. Svoje obete rozpustili v kyseline sírovej, nezostalo z nich nič, len hustá tmavočervená tekutina. Prípad ako z hororu zverilo vedenie Generálnej prokuratúry SR vtedy už ostrieľanej prokurátorke Eve Mišíkovej a kyselinári aj vďaka nej skončili za mrežami.
Mišíková sa od začiatku svojej kariéry učila u tých najlepších v odbore a navyše mala inštinkt na odhaľovanie zločinu. Kvôli usvedčeniu mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka nechala policajtov hodiny prehrabávať haldy starej sutiny za hotelom Gerlach, kde pred mnohými rokmi odrezali hlavu Slivenskému. Po rekonštrukcii Kubašiakovej vraždy neomylne ukázala na jedného z páchateľov, ponúkla mu spoluprácu a on pomohol odhaliť nebezpečný gang, zložený z bývalých aj aktívnych policajtov. Prokurátorka Mišíková sa v podsvetí stala pojmom. Kdekto ju nenávidel, tajné zložky proti nej intrigovali. Strach občas prepadol aj ju, ale snažila sa nedať ho najavo.
Kniha Proti zločinu je výpoveďou o jej profesionálnom i osobnom živote, no ponúka čitateľovi aj širší kontext prípadov, na ktorých pracovala.
Ikar, 2019, 216 strán
Valentina Giannella: Volám sa Greta
Čo znamená slovné spojenie zmena klímy? Aké sú a najmä aké budú jej dôsledky? Čo musia urobiť vlády jednotlivých štátov a čo môžeme urobiť my sami, aby sme túto zmenu zastavili?
Táto knižka pomôže čitateľovi s pomocou vedy pochopiť, čo sa deje s našou planétou a kto je Greta Thunberg, dievčina, ktorá pritiahla pozornosť takmer dvoch miliónov svojich rovesníkov aj predstaviteľov vlád a stala sa vzorom a inšpiráciou nového celosvetového hnutia detí a mládeže za záchranu budúcnosti našej planéty.
Publikácia Volám sa Greta ponúka v krátkych kapitolách vysvetlenia, vedecky podložené informácie a skvelé ilustrácie určené pre čitateľov od 10 do 100 rokov a je výborným návodom na to, ako by sme sa mali správať k životnému prostrediu.
Ikar, 2019, 127 strán
Elfriede Jelinek: Pianistka
Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou. Napriek neznesiteľným hádkam je od nej citovo závislá. Erika vedie dvojaký život – cez deň je prísna rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt a priazeň svojich kolegov, po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam. Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý by s ňou rád nadviazal hlbší vzťah. Erika ho spočiatku odmieta, no časom sa mu podvolí. Ich prvé intímne zblíženie však Klemmera nepríjemne zaskočí. Považuje ju za chorú a zvrátenú. Nedokáže si predstaviť, že by jej chúťkam vyhovel. Román Pianistka je šokujúcim portrétom ženy uväznenej medzi predstavou, ktorú má o žene civilizovaná meštiacka spoločnosť, a túžbami, ktoré vyvierajú z najtemnejších zákutí sexuality.
Ikar, 2019, 288 strán
Alexandra Kusá: Prerušená pieseň. Výtvarné umenie v časoch stalinskej kultúrnej praxe 1948 – 1956
Publikácia Prerušená pieseň je venovaná umeniu socialistického realizmu v čase jeho nástupu a najtvrdšieho stalinského obdobia 50. rokov, tzv. sorely. Kniha je výsledkom dlhodobého výskumu nadväzujúceho na rovnomenný galerijný výstavný projekt Slovenskej národnej galérie z roku 2012, ktorý ako prvý po roku 1989 dôsledne zmapoval umenie socialistického realizmu v prvej polovici 50. rokov 20. storočia. Výstava v tom čase získala veľký ohlas a vzbudila rôzne kritické diskusie.
Sumarizujúca vedecká monografia prináša prvý ucelený kritický názor na obdobie stalinského realizmu. Privádza späť na svetlo sveta dnes nepoznanú a zabudnutú kultúrnu produkciu tohto obdobia, ktorá sa v čase svojho vzniku tešila veľkej mediálnej pozornosti a ekonomickej podpore.
Ambíciou Prerušenej piesne je vykresliť dané obdobie ako výsledok svojbytného sociálneho a kultúrneho systému, ktorý mal svoje pravidlá, históriu, ambivalencie a pochybnosti. Odkryť zákonitosti a dobové mechanizmy kultúrnej praxe, popísať dobu, ktorá ani jedno výtvarné dielo neprijala bez výhrad, a tiež nastupujúcu generáciu umelcov a intelektuálov, ktorých osudy boli v mnohom podobné ako tej stratenej pred viac ako dvoma dekádami.
Chronologicky štruktúrovaný text knihy je doplnený o obrazový a textový poznámkový aparát, obrazovú prílohu a o antológiu dobových textov.
Slovenská národná galéria, 2019, 642 strán
Marian Váross: Úvahy v nečase
Umenovedec a estetik, ale aj filozof, axiológ a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Úvahy v nečase, je výber z jeho publicistickej tvorby, zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch. O politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – je aj po desaťročiach stále aktuálny pre kriticky mysliaceho čitateľa.
Marenčin PT, 2019, 256 strán
Francis Fukuyama: Identita. Túžba po dôstojnosti a politika hnevu
Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s „ľudom“. Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných.
Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu Identita – vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.
Premedia, 2019, 184 strán
Janis Varoufakis: Dospeláci v miestnosti. Môj boj s európskym stablišmentom
Zahryznite sa do skutočného európskeho politického trileru. Tajné nahrávky. Prepisy telefonátov. Úskoky. Falošné úsmevy. A bezohľadné intrigy. Nahliadnite za oponu moci v nevšednom osobnom spracovaní bývalého gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa.
Počas gréckeho krachu v roku 2015 sa európski lídri na spoločných stretnutiach snažili nájsť cestu a východisko z krízy. Vtedajší grécky minister financií s nimi rozohral jednu z najveľkolepejších a najkontroverznejších politických bitiek histórie, keď sa pokúsil o prerokovanie vzťahov svojej krajiny k Európskej únii. S masovou podporou gréckeho obyvateľstva a jednoduchou logikou svojich argumentov privádzal vedenie Európskej únie do šialenstva. Skutočný príbeh o tom, čo sa dialo za zavretými dverami však zostával dlho neznámy.
Varoufakisove nebojácne ťahy odkrývajú faloš a pokrytectvo politickej moci, ktorá sa viac ako o stabilitu usiluje o vlastný prospech a zároveň s chirurgickou presnosťou popisujú fungovanie politického zákulisia.
Dospeláci v miestnosti sú mimoriadne dôležitým a vážnym zvonením na poplach. Zobuďme sa a pomôžme európskej demokracii k znovuzrodeniu!
Absynt, 2019, 624 strán
