Ivan Kadlečík: Rapsódie a miniatúry, (LCA, Bratislava 2003)
Tretie, rozšírené a doplnené vydanie knihy, akých vyšlo u nás len málo. Jemné až lyrické postrehy významného slovenského básnika, literárneho kritika, prozaika a esejistu Ivana Kadlečíka o zmysle našej existencie, živote a smrti, ale aj ženách, rodnej zemi, víne a prírode akoby miestami prerastali až do básní v próze. Krátke a kultivované textíky predstavujú čitateľsky skutočne nevšedný zážitok aj vďaka svojmu absolútne vybrúsenému jazyku. Posúďte sami: „Čo nevidím, hľa, prekvapený: prsty na nohách a špinavé nechty neostrihané sa mi začínajú dĺžiť, do zeme sa idú vnárať z ničoho nič a vrastať, v hĺbke podzemnej sa krížia a preplietajú, ako tak sedím v lese na pníku. Aj ručné prsty vytŕčajú k oblohe stále viac a viac, tak mi zdreveneli. Kdeže už teraz taký pôjdem? Chĺpky na lakti, na hrudi, na stehnách tvrdnú, aj vlasy – sú z nich ostne, tŕne, pichliače. Rastiem hore a letokruhmi hrubnem v páse. A z kĺbov guče, hrče, suky, až sekera odskočí. Ako sa teraz vrátim domov, odkiaľ som vyšiel. Ako?“
