Siedmeho septembra 2001 zomrel ďalší príslušník povstaleckej generácie Felix Vašečka. (Narodil sa 13. januára 1915 v Kátove.) Je neľahké nájsť výstižné slová na vyjadrenie kondolencie pre jeho už tak riedky počet žijúcich spolubojovníkov proti fašizmu. Obzvlášť ťažko hľadám také slová ja osobne, pretože ide o blízkeho priateľa, s ktorým ma 63 rokov spájali spoločne prežité, aj prebolené zážitky z rapsodickej epochy slovenskej histórie 20. storočia. Vyratúvať Vašečkove skutky ako politického, vedeckého a štátneho činiteľa, či už ako ministra spravodlivosti, člena SAV alebo spoločensky angažovaného glosátora aktuálnych problémov, na to sú kompetentní odborníci. Ja tu môžem uviesť len skromné spomienky, o ktorých som presvedčený, že sú pôsobivou ilustráciou Vašečkovho životného kréda ako vedca, právnika a demokrata, ktorý bol pevne presvedčený o správnosti smeru cesty, na ktorú vstúpil ešte pod vplyvom ideálov svojej mladosti – hoci postupom času a životných skúseností ich musel oprašovať od nánosov naivity. Napriek tomu bol vnútorne presvedčený, že stojí na správnej strane barikád, správnej z hľadiska logiky vývoja ľudstva.
Ako príklad Vašečkovej vernosti legalite a humanistickej demokracii pripomínam jeho vyhlásenie ako ministra spravodlivosti slovenskej vlády po urážlivom a tragickom „vstupe“ vojsk Varšavskej zmluvy do našej vlasti: „Aj za okupácie musí platiť právo!“ A ešte osobná príhoda. Keď som mal v decembri 1956 pred Vojenským tribunálom Najvyššieho súdu v Prahe hlavné pojednávanie pre údajné spáchanie zločinu velezrady a špionáže ako buržoázny slovenský nacionalista a reálne mi hrozil trest smrti, bol to spomedzi všetkých bývalých súdruhov jediný Vašečka, ktorý mal spolu s Dr. Ferom Lednárom odvahu sprevádzať moju manželku (ktorú som dva roky po uväznení nevidel) k súdu do Prahy.
Dvanásteho septembra bola v bratislavskom krematóriu posledná rozlúčka so skromným a principiálnym organizátorom povstaleckej administratívy – vedúcim úradu Predsedníctva SNR, spoluzakladateľom a prispievateľom Nového slova počas SNP. To, že postupne odchádza zo scény života posledná povstalecká generácia, neznamená, že odchádza zo scény dejín, a to nielen slovenských.
