V Raslaviciach na východnom Slovensku nezazriete v rómskej osade divé skládky smetia, akými doslova oplývajú rómske osady v Letanovciach či Jarovniciach. Raslavice sú totiž stredoeurópsky unikát. Obyvatelia rómskej osady tu poctivo triedia svoj odpad a to, čo sa dá, recyklujú. Majú na to kompostáreň, ktorá dáva prácu jednému z nich a zamestnáva aj zdravotne postihnutého Raslavčana-Neróma. Z obce s dvetisícpäťsto obyvateľmi (z toho je 350 Rómov) postupne zmizli čierne skládky, zvýšila sa čistota a poriadok, čím sa minimalizovalo riziko vzniku infekčných chorôb. Disciplinovaní Rómovia tak navyše vlani ušetrili obci na poplatkoch za odvoz a zneškodňovanie odpadu takmer 52 000 korún, na čo sú právom hrdí. Predbehli gadžov Rómska menšina triedi viac druhov komunálnych odpadov ako väčšinové obyvateľstvo, pretože triedi aj bioodpady. Spolu s kuchynským odpadom totiž kompostujú a pri hnojení trávnikov využívajú aj bioodpad z verejnej zelene. Len vďaka triedeniu a kompostovaniu 30 ton bioodpadov v roku 2006 – z rómskej časti (9,1 tony) a z verejnej zelene (20,9 tony) – sa znížilo množstvo odpadov odvážaných na skládku o 12,5 percenta, vďaka čomu sa v obci nemuseli zvyšovať poplatky za odvoz odpadu. Podľa nich je aj toto pôsob, ako sa vyrovnať Nerómom. Pretože odpad triedi až 70 percent Rómov, gadžom sa určite nielen vyrovnali, ale ich aj predbehli. Motivuje ich, že ak sú zapojení nielen do kompostovania, ale aj do separácie odpadu, platia za odpad ročne na osobu 175 korún. Inak by platili dvojnásobok. „Na Slovensku sme spolupracovali asi so sedemdesiatimi obcami, ale separovanie kuchynského odpadu funguje len asi v piatich. Raslavice sú jednou z nich,“ potvrdil odborný garant projektu Branislav Moňoka z organizácie Priatelia Zeme. Robia niečo užitočné Na tomto projekte je jedinečná kombinácia zdravotného, environmentálneho a sociálneho prínosu pre marginalizovanú skupinu. Tým, že plastové fľaše už nepália niekde za domom, Rómovia výrazne zvyšujú šance svojich detí, že nedostanú rakovinu. To, že odpad triedia, takže sa ho bude menej spaľovať znamená, že do ovzdušia unikne menej oxidu uhličitého, ktorý významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. A sociálny prínos spočíva nielen v pocite hrdosti, že robia niečo užitočné, ale aj v získavaní pracovných návykov. Recyklovanie odpadov zamestnáva desaťkrát viac ľudí ako jeho spaľovanie či skladovanie, šetrí obmedzené prírodné zdroje, neprispieva ku klimatickým zmenám. V tomto prípade rieši aj hygienické problémy v rómskej osade. A raslavský starosta Anton Lamanec zdôrazňuje, že všetky práce pri rozširovaní infraštruktúry v osade zvládli Rómovia sami. Slováci neseparujú Každý občan SR ročne vyprodukuje priemerne 294 kilogramov odpadu. Z tohto množstva pritom vyseparuje len 9,5 kíl surovín, zvyšných 284,5 kíl sa skladuje alebo spaľuje. Prieskumy ukázali, že až 80 percent z toho, čo dnes vyhadzujeme ako nepotrebné, by sme ešte vedeli využiť. Stačí trochu zmeniť svoje spotrebiteľské alebo environmentálne správanie a prestať hádzať všetko do jedného koša. Veď len vyhadzovaním papiera do zmesového odpadu zničíme v SR 2 200 hektárov storočného lesa. Navyše môžu skládky odpadov zapríčiniť zdravotné problémy obyvateľom bývajúcim v ich blízkosti, sú potenciálnou hrozbou znečistenia vodných zdrojov a produkujú skleníkové plyny, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, spaľovanie produkuje toxické látky a popolček, ktoré sa znova hromadia na skládkach. Nová spoločná legislatíva Európsky parlament rozhodol, že krajiny EÚ musia do roku 2012 stabilizovať produkciu odpadov. Tento krok bol nevyhnutný, pretože OECD už dávnejšie varovala, že ak sa nepodniknú rozhodné aktivity, do roku 2020 narastie množstvo odpadov o 43 percent. Parlament sa pridal k mnohým krajinám Únie, keď zamietol návrh Európskej komisie preklasifikovať spaľovne na zhodnocovacie zariadenia. To by spôsobilo, že krajiny so striktnými a nákladnými zariadeniami, ako napríklad Nemecko by vyvážali odpad do lacnejších spaľovní, najmä do nových členských štátov. Európsky parlament zároveň odhlasoval, že každý členský štát musí do roku 2020 recyklovať polovicu komunálneho a 70 percent priemyselného odpadu. Tento cieľ už dosahuje Rakúsko, Belgicko, Nemecko a Holandsko. Na Slovensku sa zatiaľ recykluje približne 20 percent komunálneho odpadu, pričom do roku 2020 je reálna hranica 50 percent. Najmä keď zoberieme do úvahy dynamiku tohto procesu. Európsky unikát Obcí, ktoré platia za odvoz odpadu priveľa, majú problém s čiernymi skládkami a zároveň v nich žije veľa nezamestnaných Rómov, je určite veľa. Projekt z Raslavíc, ktorý spoločne pripravili starosta obce Anton Lamanec a Priatelia Zeme-SPZ, s finančnou podporou Európskeho sociálneho fondu poskytuje návod, ako tieto problémy efektívne riešiť. Tým skôr, že takýmto riešením by zároveň plnili legislatívne povinnosti obce – zákaz zneškodňovania zelených bioodpadov a povinnosť znižovať biolologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Raslavice sa uskutočnením projektu navyše dostanú aj do európskeho povedomia. Už onedlho totiž očakávajú návštevu gréckych a anglických partnerov, ktorí sa prídu učiť, ako kompostovať. *** Vyvrátené mýty o odpade Obec Palárikovo rúca mýty o nedosiahnuteľnosti 50-percentnej miery materiálového využitia komunálnych odpadov. Vďaka vysokému zapojeniu obyvateľov, veľmi kvalitne vytriedeným surovinám a nadšeniu pre systém je separovaný zber ziskový, a to i napriek tomu, že poplatky za odpad patria medzi najnižšie na Slovensku. Propagáciou domáceho kompostovania a triedením odpadu sa docielilo zníženie množstva zmesových komunálnych odpadov z 1 250 ton v roku 2000 na 330 ton v roku 2005, respektíve z 285 kg odpadu na osobu a rok na 75 kg, čo je o vyše 70 percent. V roku 2002 obec zaviedla vysoko účinný systém zberu odpadov. Štyri roky separovane zbieral papier a lepenka, nápojové kartónové obaly, sklo, plasty, kovové obaly, elektronický odpad, pneumatiky, autobatérie, káble, veľkoobjemový odpad, nebezpečný odpad, drobný stavebný odpad… Na všetky tieto suroviny má obec zmluvných odberateľov. Okrem toho jej obyvatelia kompostujú aj biologický odpad z verejnej zelene, cintorína, ale aj od obyvateľov, ktorí ho z nemôžu skompostovať doma. Do separovaného zberu odpadov je v obci zapojených neuveriteľných 98 percent obyvateľov a do domáceho kompostovania 90 percent , čo v strednej Európe nemá obdobu. Roku 2000 sa začali propagačné akcie na podporu domáceho a komunitného kompostovania. Využili sa obecné noviny, pravidelné vysielanie miestneho rozhlasu, letáky, prednášky a besedy v školách. Kampaň sa každý rok opakuje a ustavične sa dopĺňa o nové aktivity – osveta od domu k domu, poradenstvo, ale aj zriadenie telefónnej „zelenej“ linky a kontrolovanie. Podnetom na zmenu prístupu v nakladaní s komunálnymi odpadmi bola nevyhnutnosť uzavrieť starú obecnú skládku odpadov. Prispelo však aj zistenie, že je ekonomicky neúnosné a neefektívne voziť využiteľné suroviny na skládku odpadov, ak je vzdialenosť k najbližšej skládke odpadov veľká a ceny za uloženie odpadu niekoľkonásobne stúpli. Palárikovo teda vyvracia mýty typu „ľudia nemajú záujem“, „nie je odbyt pre vytriedené suroviny“ či „je to príliš drahé“, ktoré používajú mnohé samosprávy, aby zakryli snahu zakonzervovať súčasný nevhodný spôsob zaobchádzania s komunálnym odpadom. Spracované z materiálov PriateĽov Zeme – SPZ *** Autor je predseda Priateľov Zeme-SPZ
