A aj na Slovensku v nemilosti. Prečo? Pretože monopolizované multiplexy sa podľa riaditeľa Projektu 100 Petra Dubeckého k filmu Katyň postavili veľmi macošsky. Jediná možnosť, ako si veľkofilm svetoznámeho režiséra Andrzeja Wajdu Katyň o jednej z najväčších tragédií moderného poľského národa, na Slovensku pozrieť, bude zrejme nekomerčná putovná prehliadka filmov Projekt 100. Projekt 100 je prehliadka, ktorú v bratislavskom filmovom klube Nostalgia minulý týždeň slávnostne otvorila práve Wajdova Katyň, prináša do slovenských kín každoročne desať filmov zo Zlatého fondu svetovej kinematografie a nové snímky, ktoré získali ocenenia na prestížnych medzinárodných filmových festivaloch. Katyň do nej organizátori zaradili najmä preto, aby ju diváci na Slovensku vzhľadom na nezáujem distribútorov mohli vidieť aspoň takto. Pretože nevidieť film klasika poľského filmu, skvelého Andrzeja Wajdu by bola škoda. Veď je to nielen jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie, ale aj kronikár poľských dejín. Vo filme Katyň rozpráva o Poľsku, ktorého územie sa v čase druhej svetovej vojny snažili rozdeliť nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz. Podľa historických faktov internovala sovietska armáda v septembri 1939 poľských dôstojníkov, príslušníkov poľskej inteligencie, policajtov a novinárov do táborov a na Stalinov príkaz z nich v katynskom lese vyše dvadsaťtisíc popravila. V povojnovom Poľsku sa o tejto masakre nesmelo hovoriť. Krvavý zločin odhalili nacisti v roku 1943, keď v katynskom lese našli masové hroby, ale pre spojencov bolo prednejšie postupovať jednotne proti Nemecku, a tak poľský problém odmietli riešiť. Po obsadení katynského lesa sovietmi obvinili z masakry Nemecko. Pravda vyšla najavo až v druhej polovici 80. rokov minulého storočia, keď sovieti odtajnili archív svojej tajnej služby. Predlohou aj vlastná skúsenosť Wajda nakrútil celovečerný film o tragédii v katynskom lese podľa románu Andrzeja Mularczyka Post mortem a zobrazil v ňom predovšetkým utrpenie rodín a blízkych katynských obetí. Wajda, ktorého otec zajatie tiež neprežil, vychádzal z vlastných skúseností. V jeho strhujúcom a emotívnom podaní je Katyň nielen príbehom žien, ktorým smrť ich manželov, synov, bratov a príbuzných radikálne zmenila život, ale je predovšetkým výpoveďou o poľskej spoločnosti, ktorá sa i vďaka katynskej masakre na takmer päťdesiat rokov dostala pod nadvládu najkrvavejších režimov 20. storočia. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a má aj jedenásť nominácií na poľskú národnú filmovú cenu Orol, vrátane kategórií najlepší film a réžia. „Katyň považujem z celej kolekcie desiatich titulov prehliadky Projekt 100 za najdôležitejší a najvýznamnejší film, pretože hovorí o veľmi podstatnej historickej udalosti, ktorá sa osobne dotýka aj Andrzeja Wajdu, lebo jeho otec bol jednou z obetí katynskej masakry,“ vysvetľuje dôvody voľby filmu Katyň na slávnostný otvárací ceremoniál prehliadky Peter Dubecký, riaditeľ Projektu 100. „Spôsob uchopenia a spracovania tejto historickej témy je veľmi dôstojný a hodnoverný, čo film priam predurčilo stať sa otváracou snímkou Projektu 100. Ale rozhodli sme sa preň aj preto, že tento titul sa na Slovensku nebude jednoducho distribuovať. Monopolizované multiplexy sa k nemu postavili veľmi macošsky a jeho uvedenie na otváracom ceremoniáli prehliadky vo filmovom klube Nostalgia, najväčšom filmovom klube na Slovensku, ktorý má kapacitu 700 miest, ako keby smerovalo k návratu takýchto významných diel do skoro až undergoundového prostredia. Projekt 100 bude takmer jedinou príležitosťou vidieť Katyň na Slovensku. Verím však, že si nájde svojich divákov práve vo filmových kluboch.“ V súvislosti s uvedením filmu Katyň v prehliadke Projekt 100 sa v rámci sprievodných podujatí bude prezentovať kniha Post mortem, podľa ktorej vznikol Wajdov film, za osobnej účasti jej autora Andrzeja Mularczyka, pripravené je aj premietanie dokumentov českej režisérky Petry Všelichovej Zločin menom Katyň (2006) a Lebka (2007) o udalostiach v Katyni a aj diskusia pod názvom Katynská masakra s účasťou poľského historika z Inštitútu pamäti národa Witolda Wasilewského, českého historika Měčislava Boráka a slovenského historika Martina Lacka z Ústavu pamäti národa. (mm) Pripravené z materiálov Slovenského filmového ústavu
