Výtvarník, doc., akad. maliar Stanislav Harangozó sa v druhej polovici novembra dožil v plnej tvorivej sile polookrúhleho jubilea – sedemdesiatich piatich rokov. Pri tejto príležitosti v relácii Kultúra.sk na Jednotke RTVS odvysielali s jubilantom rozhovor, ktorý dávame čitateľom Slova do pozornosti.
Tu je link na záznam:
https://1drv.ms/v/s!AsS44PGcKzu0gUYz3JooybGjj2kC?e=R3HYsZ
Pripomeňme, že vlani v septembri pozvaní hostia Stanislava Harangozóa privítali a vyprevadili do života monografiu o jeho celoživotnom diele. Jej autorom je výtvarný teoretik PhDr. Peter Mikloš.
Video zaznamenávajúce podstatné momenty z prezentácie publikácie si môžete pozrieť tu: Video z prezentácie monografie STANISLAV HARANGOZÓ
STANISLAV HARANGOZÓ sa narodil 19. novembra 1946 v Komjaticiach. Tu sa začal rozvíjať aj jeho vzťah ku kresleniu a maľovaniu, ktorý sa upevnil najmä počas štúdia na Strednej knihovníckej a priemyselnej škole grafickej v Bratislave (1962 – 1966). Profesionálne výtvarné vzdelanie nadobudol na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v rokoch 1967 – 1973; študoval na Katedre maliarstva (oddelenie úžitkového a dekoratívneho maliarstva) a na Katedre voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Na formovanie jeho umeleckej osobnosti mali nesporný vplyv profesori VŠVU Dezider Milly, Vincent Hložník a Orest Dubay, významní predstavitelia slovenského maliarstva a grafiky, ako aj pôsobenie docenta Jána Matejku, ktorý zasväcoval študentov do problematiky výtvarných techník a technológií. Od začiatku samostatnej umeleckej dráhy, rozvíjal Harangozó viaceré výtvarné druhy a žánre. Boli to kresba, grafika, maľba (ako voľné disciplíny) a tvorba diel pre architektúru, ktorá bola významnou súčasťou jeho autorského profilu v období sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a bola viazaná na spoločenskú objednávku. Od deväťdesiatych rokov sa sústredene venuje len voľnej maliarskej tvorbe.
K základným znakom jeho maľby patrí dôraz na farbu ako autonómnu vizuálnu aj obsahovú hodnotu. Od blízkeho vzťahu k realite, k zobrazovanému motívu, sa jeho maliarska tvorba postupne vyvíjala k uvoľnenejším polohám, až dospela do štádia, v ktorom sa stáva vyabstrahovanou transpozíciou pôvodného zdroja inšpirácie.
Popri umeleckej tvorbe pôsobil ako pedagóg, docent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1975 – 1990), krátko na Akadémii umení v Banskej Bystrici (1997 – 1998) a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Za svoju tvorbu, ktorú pravidelne prezentoval na nespočetných výstavách doma a v zahraničí, získal viaceré ocenenia. S jeho dielami sa môžeme stretnúť v slovenských a zahraničných galériách a súkromných zbierkach. Ako člen výtvarných združení a spolkov sa podieľa aj na organizovaní výtvarného života na Slovensku.
