Spojenci USA v boji proti terorizmu by v Afganistane a Kolumbii mali byť ich nepriateľmi v boji proti drogám. Začiatkom novembra 2001, keď sa blížila vojna v Afganistane, usporiadala Organizácia Spojených národov tlačovú konferenciu v Islamabade, na ktorej oznámila posledné výsledky v globálnej snahe o odstránenie drog. Novinári, ktorí sa na akciu unúvali, sa s prekvapením dozvedeli, že rok predtým Taliban odstránil makovice pestované na ópium zo všetkých oblastí, ktoré kontroloval. Vtedy sa však všetci zaujímali len o zločiny režimu Talibanu – od zaobchádzania so ženami cez lásku k Usamovi bin Ládinovi až po podporu závislosti od heroínu medzi západnou mládežou. Objav, že Taliban zničil všetok mak používaný na výrobu ópia, nesedel s obrázkom neobmedzeného zla, ktorý si situácia vyžadovala. Správa tak nemala nijaký dosah. Aj keby bola pravdivá – a ona bezpochyby bola – pretrvával pocit, že Taliban to tak v skutočnosti nemyslel. Že možno vopred chcel podvádzať. Pochváliť Taliban bolo politicky nemožné. Navyše, ak by príbeh dostal viac priestoru, niekto by si mohol všimnúť, že na území kontrolovanom Severnou alianciou (ktorá v melodráme vojny proti terorizmu úspešne hrala vznešeného hrdinu) sa produkcia ópia prudko zvýšila. Ak by sa tomu venovalo priveľa pozornosti, niekto by sa mohol opýtať, čo sa stane, ak sa naši noví priatelia, vojenskí baróni, stanú pánmi celej krajiny, v ktorej budú potom môcť pestovať svoju obľúbenú plodinu. *** Dnes už odpoveď poznáme. Po páde Talibanu sa Afganistan rýchlo vrátil na pozíciu producenta dvoch tretín heroínu na svete a hlavného dovozcu do Európy a Veľkej Británie. Prezident Hamíd Karzaj pestovanie maku samozrejme zakázal, no jeho gesto bolo márne. Ak sú posledné odhady OSN správne, ópium prináša do Afganistanu dvakrát viac financií ako zahraničná pomoc. A to aj potom, čo sa krajina stala prioritou pre pomoc, či skôr pre prísľuby pomoci. Výnosy z ópia sa rovnajú polovici HDP krajiny. Afganské poľnohospodárstvo, cesty, komunikačné a zavlažovacie systémy sú v takom zlom stave, že mnohí farmári vidia jedinú alternatívu v pestovaní maku. Nech si Hamíd Karzaj hovorí, čo chce, vojnoví baróni sa len ťažko vzdajú plodiny, ktorá im ponúka také množstvo ľahko zarobených peňazí. Problémom je aj to, čo s peniazmi urobia. Urobia to, čo by spravil každý vojenský barón: upevnia si moc, nakúpia zbrane a poistia sa, aby im centrálna vláda neprerástla cez hlavu. Nuž, Spojené štáty asi znepokojuje, že by sa zisky mohli dostať k nesprávnym ľuďom. Americký Úrad pre presadenie drogovej politiky náhle prišiel s iniciatívou (Operácia zadržanie), ktorá by mala dostať obchod pod kontrolu. Dôvodom je strach, že obchod živí nesprávnych bojovníkov, opäť sa vynárajú zahraniční mudžahedíni a Talibanci. Od vojny proti terorizmu k vojne proti drogám, zdá sa, že sme prešli celý kruh. *** Ak by však USA chceli viesť efektívnu vojnu proti terorizmu, museli by sa postaviť proti niektorým svojim hlavným spojencom. A to sa pravdepodobne nestane. Komplikuje to totiž rozdelenie na dobrých a zlých. Ako washingtonská administratíva dobre vie, slová vojna a drogy sú úzko spojené, no nie vždy rovnakým spôsobom, ako to radi predstierame. Pompézne nazvaná „vojna proti drogám“ – všetko zahŕňajúci termín, pod ktorým sa skrýva množstvo politík – je podľa všetkých racionálnych kritérií zlyhaním. No úzka spojitosť medzi vojnou a drogami je taká pevná ako vždy. Obchod s drogami môže byť motívom ozbrojeného konfliktu i spôsobom jeho živenia. Krátky pohľad na históriu Afganistanu – a na iné konflikty – ukazuje, že to nie sú len chlapci v čiernych šatkách, kto objavil jeho užitočnosť. Afganský obchod s drogami sa naštartoval v 80. rokoch, keď CIA sponzorovala boj mudžahedínov proti ZSSR. Kokaínový obchod v Strednej Amerike prekvital, keď tam americká vláda podporovala jednotky contras, bojujúce proti sandinistom v Nikaragui. Tajné lety, ktoré do Strednej Ameriky niesli zbrane, sa vracali s iným ilegálnym nákladom. Pomáhal stroju vojny, aby ďalej fungoval. A pomáha mu aj v Kolumbii. Autor Robin Kirk odhaduje, že cena kilogramu kokaínu na uliciach New Yorku zaplatí mesačné žoldy 250 bojovníkov v Kolumbii alebo sa zaň dá kúpiť 180 pušiek AK-47, či 120 satelitných telefónov. Vzhľadom na fakt, že asi šesť miliónov Američanov minie na kokaín a heroín okolo 46 miliárd dolárov za rok, a väčšina drog pochádza z Kolumbie, je vojna v krajine celkom dobre živená. Americká vláda nalieva peniaze do občianskej vojny v Kolumbii pod zámienkou boja proti drogám. Je to veľmi jednoduchý scenár. Povstalci – FARC a ELN – sú „narko-teroristi“ a kolumbijská armáda musí dostať pomoc, aby ich porazila. No armáda má úzke vzťahy s polovojenskými oddielmi, ktoré sú platené, živené, obliekané a ozbrojené z drogových peňazí. Kolumbijský parlament je plný senátorov a kongresmanov, ktorých predvolebná kampaň bola plne hradená z rovnakých zdrojov. Ak by porážka FARC a ELN znamenala koniec kolumbijského drogového biznisu, to by sme skutočne žili vo veku zázrakov. Článok bol uverejnený v denníku The Guardian Preložil Radovan Geist
