Vo svojej súhrnnej správe o stave spoločnosti Slovensko 2007, ktorá bola publikovaná v druhej polovici februára, Inštitút pre verejné otázky (IVO) okrem iného konštatuje, že „vláda sa výrazne vzďaľovala od zásad právneho štátu, zneistila investorov a občanov“. Autori správy sa síce navonok tvária ako nezávislí komentátori slovenskej politickej scény, pritom však o objektívnosti spracovania zverejnených údajov možno prinajmenšom pochybovať. Tvrdeniu, že investori na Slovensku sú zneistení krokmi súčasnej vlády, odporujú viaceré fakty. Prílev zahraničných investícií bol v roku 2007 dvojnásobne vyšší ako rok predtým. Konkrétne išlo o investície v objeme viac ako 42 miliárd korún, ktoré umožnili vytvoriť aj 16-tisíc nových pracovných miest. Podniky sú u nás spokojné Mnohé z nich vznikli i napriek nedostatkom v cestnej infraštruktúre v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Napríklad v Košickom kraji sa realizovala štvrtina z celkového počtu 64 investičných projektov. Spomeňme len jedného z tunajších najvýznamnejších investorov – americkú spoločnosť U.S. Steel (USSK). Po príchode na Slovensko v roku 2000 sa zaviazala preinvestovať za 10 rokov 700 miliónov USD v oblasti technológií, životného prostredia a infraštruktúry. Svoj záväzok však splnila už o rok skôr a všetky ďalšie investície idú nad rámec pôvodnej dohody. Okrem toho USSK o svojich skúsenostiach hovorí aj s potenciálnymi zahraničnými investormi a výsledkom je príchod 26 nových investorov, ktorí sa postupne etablovali na východe Slovenska. Celkový objem ich investícií pritom predstavoval 250 miliónov USD s potenciálom 4 000 nových pracovných miest. Tieto fakty svedčia o tom, že investori nachádzajú na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie aj v súčasnosti a veria stabilite nášho právneho systému i ekonomike. V strednej Európe sme najlepší Slovensko v tejto súvislosti 15. januára ocenila aj konzervatívna (rozumej pravicová) washingtonská nadácia Heritage Foundation, podľa ktorej sme v rámci indexu ekonomickej slobody v porovnaní s krajinami V4 obstáli najlepšie a dvadsiatym miestom v rebríčku sme predbehli napríklad aj Francúzsko. Medzi ostro sledované a posudzované oblasti ekonomickej slobody krajín patrila okrem investičnej slobody aj ochrana vlastníckych práv, daňovej sústavy, vládnych zásahov do ekonomiky a podnikateľskej slobody. Podľa Heritage Foundation zahraniční investori na Slovensku v tejto sfére podliehajú iba minimu špeciálnych regulačných predpisov. Aj podľa prieskumu The Economist Intelligence Unit /EIU/ a Kolumbijskej univerzity si naša krajina pri hodnotení podnikateľského prostredia oproti roku 2006 polepšila. Investorov stále láka priaznivá podnikateľská klíma a strategická poloha SR v Európe. Obdobné výsledky zaznamenala aj Bertelsmannova nadácia (Bertelsmann Stiftung), ktorá pôsobí v oblasti medzinárodného porozumenia, vzdelávania, hospodárstva a sociálnych vecí. Tá vydala 18. februára v Berlíne tzv. transformačný index, v ktorom hodnotí 125 transformujúcich sa štátov, medzi nimi aj Slovensko. Podľa tejto nadácie sa naša krajina zmenila na štát s konsolidovaným trhovým hospodárstvom a demokraciou a vzhľadom na tieto ukazovatele jej patrí siedme miesto. Úrovňou politického manažmentu Slovensko získalo dokonca ešte lepšiu, piatu pozíciu. Záujem investorov neutícha Vlani sme dosiahli rekordný hospodársky rast 10,3 %. Napriek kratšej stagnácii, ktorá nasledovala po príchode veľkých investícií do automobilového priemyslu v rokoch 2005 až 2006, zahraničné firmy opäť prejavili výraznejší záujem o našu krajinu. O podnikateľskom prostredí na Slovensku hovoril v závere roka počas návštevy v Nemecku aj minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek s konateľom združenia zamestnávateľských zväzov NSR Reinhardom Gohnerom. Nemecko je totiž u nás po Holandsku druhým najväčším zahraničným investorom. Málokto však vie, že približne každá piata koruna investovaná na Slovensku je z Nemecka alebo že si u nás svoju firmu zaregistrovalo už niekoľko desiatok tisíc rakúskych či talianskych podnikov. Navyše, ako najnovšie uvádza maďarský internetový portál mfor.hu, výhodné podnikateľské prostredie pritiahlo na Slovensko aj vyše deväťtisíc maďarských podnikateľov. Súčasný vládny kabinet robí všetko pre to, aby týmto investorom vytvoril čo najlepšie podmienky na realizáciu podnikateľských aktivít a aby vniesol do systému aj sociálne prvky s cieľom vytvoriť štandardný pracovný trh. Spomenúť možno napríklad zákon o investičnej pomoci či novelu živnostenského zákona. Doriešiť treba niektoré problémy v oblasti vymáhateľnosti práva alebo lepšej funkčnosti súdnictva. Lepší ako Deutsche Telekom Už tieto údaje sú dostatočným dôkazom toho, že IVO zavádza a jeho konštatovania v štúdii nie sú výsledkom analýzy reálnych faktov. Svoje tvrdenia nemôže podoprieť dôkazmi, ktoré by obstáli v kritickej oponentúre, lebo ich nemá. IVO straší údajným strachom investorov, tí však nielen prichádzajú, ale ich súčasné investície navyše majú inú „kvalitu“ ako za predchádzajúcich vlád. Najmä počas prvej Dzurindovej sa Slovensko síce hrdilo prudkým nárastom zahraničných investícií, neboli to však investície v pravom zmysle tohto slova. Boli to obyčajné nákupy vďaka rozsiahlej privatizácii, aká u nás z hľadiska privatizovaných hodnôt nemala predtým – a vlastne už ani potom – obdoby. Investície, ktoré prichádzajú teraz, už nie sú iba tabuľkové – sú za nimi skutočne vytvárané nové firmy, nové výrobné kapacity, nové služby a nové pracovné miesta. Privatizujúci investori skôr prepúšťali, znižovali výrobu či rozsah poskytovaných služieb. Ak išli do monopolných odvetví ako telekomunikácie či energetika, neznamenal ich príchod dokonca ani technologický či logistický posun vpred. To, čo tu celé roky stvára(l) Deutsche Telekom, je odstrašujúci príklad toho, akú katastrofu pre celú ekonomiku môže znamenať príchod zahraničného investora, ak sa cieľom stane privatizácia. Predaj Slovenských elektrární či SPP potom ukazuje, ako kruto všetci doplácame na naháňanie za prílevom zahraničných investícií za každú cenu. Takéto analýzy však v správe o stave slovenskej spoločnosti IVO nie sú. A neboli v nej ani v minulých rokoch, keď by boli ešte aktuálnejšie. Inštitút pre verejné otázky totiž už dávno nie je „think-tank“. Ako v ňom uvažovanie ustúpilo ideologickému pôsobeniu. Povrchné konštatovanie o zneistených investoroch je typickým vyjadrením opozičného politika. Seriózny analytik by ho vysloviť nemohol, lebo by naň potreboval fakty, porovnania a súvislosti. Ide teda IVO o objektívny obraz stavu spoločnosti na Slovensku alebo len o vlastnú prestíž a uznanie zo strany chlebodarcov? A platí v tomto prípade viac ako inokedy známy výrok florentského úradníka Niccola Machiavelliho o tom, že účel svätí prostriedky? Autori sú ekonomickí publicisti
