Ivan Žucha: 7 fragmentov

1. Pán I rozmýšľa. Priamka je najkratšia spojnica dvoch bodov. Majú dva body „najkratšiu“ spojnicu? Majú: najkratšiu v danom priestore. Niet privilegovaného priestoru. Teda niet privilegovanej priamky. Azda si môže fyzikálna entita „vybrať“ priestor? My ľudia si vyberáme niektoré priestory: napríklad priestory svojich motívov. Azda môže fyzikálna entita vybrať „najkratšiu“ cestu k inej entite. Keď si vyberieme priestor, zaviažeme sa: musíme dodržať – napríklad – Maupertuisovo pravidlo. Pán I rozmýšľa. Je ako predsokratik. Je ako naturfilozof. Nemá vzdelanie fyzika, odborníka, nemá laboratórium, odborne usporiadanú prírodu. Je na polceste medzi svetom „in vivo” a svetom „in vitro“. 2. „In vitro“ sa príroda zjednodušuje a jej zjednodušené prvky sa stretávajú a miešajú sa, ako nikdy „in vivo”. Príroda „in vitro“ je kvalitatívne iná ako „in vivo”. Toto: aha: si musíme všimnúť: redukcia, simplifikácia vždy (takmer vždy) evokuje reštrukturáciu, teda kvalitatívny skok. Napríklad robot nie je jednoduchý človek. Toto: aha: triviálne vyhlásenie má extrémne významnú konzekvenciu. Fyziológ – napríklad – stvorí teóriu mozgu. Ako vedec redukuje, simplifikuje. Jeho teória predstaví nie simplifikovaný mozog, ako sa často domnievame, ale mozog-robot: nie mozog-orgán. Kozmológ – napríklad – predstaví „kozmos“. Ukazuje nám kozmos-robot. Mieru redukcie a simplifikácie vedec môže odhadnúť. Môže aspoň povedať, že jeho modely sú „veľmi“ alebo „trochu“ zjednodušené“. Ale: ťažko sa odhadujú (a najmä predikujú) kvalitatívne skoky. 3. Zrak je predovšetkým vynikajúce chemické laboratórium, fotochemické veľdielo. Súčasne je laboratóriom geometrickej optiky alebo – ukážme si problém opačne – optickej geometrie. Vizuálna gnózia je produkt integrovaného multidisciplinárneho laboratória: nazdávame sa, že môžeme len šípiť, akí homunkulovia a démoníci v ňom pracujú. Ako každé laboratórium aj vizuálne redukuje a simplifikuje. Je svetom in vitro. Prírodné prvky sa v ňom stretávajú, ako sa nestretávajú „in vivo”. Musia sa zjavovať kvalitatívne skoky. Musia? Musia. Ak sa – napríklad – stretnú tri prvky, musí sa zjaviť trojuholník. Musí sa zjaviť možnosť povedať: „Svet je sústava trojuholníkov. ” Atď. Poznatky pracujú ako roboty. Sú neúnavné. Napríklad vizuálne obrazy sa stretnú, kooperujú: divadlo má meno: fantázia. A toto bohatstvo je „in vitro“. Čo je „in vivo”? Aha: Kantov problém pozorujeme v novej, takrečeno technickej súvislosti. 4. Príklad z ľudských úsudkov. „Všetci ľudia sú smrteľní, ale Lazar vstal z mŕtvych. Ja som človek. Teda možno som nesmrteľný”. „Dva a dva sú evidentne štyri. Dokedy?” „Kto nezomrie, je nesmrteľný. Sokrates zomrel. Možno je aj tak nesmrteľný.” „Za každým explicitným tvrdením je zbor implicitnýych otázok. Otázok je vraj viac ako tvrdení. Každej otázke odpovedá tvrdenie: ,Toto je otázka.’ A tak ďalej.” Slovo „príklad” je dvojaké. Po prvé: príklad niečo potvrdí. Po druhé: príklad na niečo upozorní. „Prípad” je vždy „príklad”. Aj môj život („jedinečný”: osobnosť, indivíduum atď.), môj prípad, je príklad. Váš prípad je príklad. Transformácie „prípadov” na „príklady” pozorujeme v lekárskych alebo v právnických kazuistikách. 5. Mám cestovať do českého Opočna na vážnu, atraktívnu vedeckú konferenciu. Organizátor ma osobne pozval, veľká česť pre mňa. Keď som ostarol, bojím sa cestovať. Starosti cesty na mňa vrčia ako zlé psy. Budem prednášať. Bojím sa, ale chcem. „Chcem” je slabšie ako „bojím sa”. Ale: „patrí sa”: nemôžem odmietnuť úctivé pozvanie. Navyše: čakajú ma grécke Thessaloniki. Pozvali ma na vedeckú konferenciu. Bojím sa, veľmi sa bojím cestovať. Je veľmi správne hovoriť o „otrase”. Strach je otriasanie sa duše. Prečo je vo mne tektonický nepokoj? Prečo úzkostne, ohrozene tolerujem len „pokoj”? Byť doma. Byť vo svojej pracovni. Vrátiť sa. Nepríjemná úzkostnosť. Ubúdanie prereflexívnej, prirodzenej, vitálnej odvahy. Ubúdanie? Starnutie? 6. Pán S, matematik a psychoterapeut. Podľa jeho mienky psychiatria je v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v situácii fyziky v tridsiatych rokoch. Má šedivé vlasy a šedivé fúzy, hoci je len päťdesiatnik. Sú psychoterapeuti praktici, psychológovia a filozofi. Pán S je psychoterapeut filozof. Je matematik filozof. Je filozof laik. Jeho vlasy sú einsteinovské. Aj fúzy. Veľa rozpráva. Bol v televízii. O psychiatrii sa rado rozpráva. Najmä francúzski filozofi si obľúbili psychiatriu. Pán S, psychoterapeut, nikdy neliečil. Matematiku si predstavil ako príležitosť rozprávať. Rozprával, rozprával o matematike, až si všimol, že už nerozpráva o matematike, ale rozpráva o psychoterapii, a nevšimol si spôsob zmeny námetu. Akosi podobne sa zmenilo aj myslenie dvoch obdivuhodných mudrcov, Husserla a Wittgensteina. 7. Iba o jednom Iba o jednom Človek si je stroj Ráno treba prezrieť viditeľné súčiastky treba sa modliť k neviditeľným Na poludnie treba chladnúť doplniť palubný záznam Večer Čo večer Stroje sú nie stroje Stroje sú sochy Sochy v plenéroch V zrkadlových sieňach oltárne ozdoby Človek je socha kým zaspí V spánku sme akoby zjavenia Kým bdieme trochu spíme Kým sme stroje sme trochu zjavenia (Úryvok z pripravovanej knihy)