Jedna z hlavných povstaleckých skupín v Iraku prvýkrát ponúkla podmienky prímeria, za ktorých by mohli americké a britské jednotky odísť z krajiny, ktorú napadli takmer pred štyrmi rokmi. Ponúknuté podmienky by, samozrejme, nemohla prijať prakticky žiadna americká administratíva. No slová Saliha al-Dželaního, jedného z vojenských vodcov sunnitského Irackého islamského hnutia odporu, ukazujú, že skupina, ktorá má na svedomí viac ako 3 000 amerických životov, aktívne diskutuje o nadviazaní kontaktov s okupačnou armádou. Skupina, ktorá sa nazýva aj Brigády dvadsiatej revolúcie je vojenským krídlom pôvodnej povstaleckej organizácie, ktorá začala útoky na americké sily krátko po začiatku invázie v roku 2003. Vyhlásenie má preto potenciálne veľký význam, hoci reprezentuje iba názory (časti) sunnitských bojovníkov. Šiítske milície sa nespomínajú nikde. K zverejneným požiadavkám patrí zrušiť celú novú irackú ústavu – s vysokou pravdepodobnosťou preto, že dokument prenecháva kontrolu nad bohatými ropnými oblasťami šiítom a Kurdom, a nie sunnitskej menšine. Vo vojne v Iraku sú hlavným nepriateľom Washingtonu práve sunniti. Vysoké požiadavky Al-Dželani vo vyhlásení hovorí: „Diskusia a rokovania sú princípom, o ktorom veríme, že môže prekonať situáciu, v ktorej Irak naďalej krváca. Ak by si Američania želali rokovať o odchode z krajiny a o tom, že nechajú ľudí žiť v mieri, potom budeme za určitých podmienok rokovať.“ Podľa Al-Dželaniho by malo rokovania viesť OSN, Liga arabských štátov či Organizácia islamskej konferencie a musela by sa garantovať bezpečnosť účastníkov. Ďalšími podmienkami je ako „prejav dobrej vôle“ prepustiť 5 000 zadržiavaných irackých väzňov, uznať „legitimitu odporu a legitimitu jeho úlohy pri zastupovaní vôle irackého ľudu“, medzinárodne garantovaný plán rokovaní, uskutočniť ich na verejnosti, umožniť, aby hnutie odporu predstavoval „výbor, ktorý sa bude skladať zo zástupcov všetkých džihádistických brigád“. Spojené štáty americké majú byť reprezentované veľvyslancom v Iraku a najvyššie postaveným veliteľom. Odmietavý postoj k al-Malikiho vláde Nie je ťažké pochopiť, prečo sú tieto podmienky pre Američanov neprijateľné. Nebudú ochotní rokovať s ľuďmi, ktorých posledné štyri roky označujú za teroristov. A ak by mali niekedy uznať, že hnutie odporu reprezentuje vôľu irackého ľudu, potom by bola ich podpora zvolenej irackej vláde bezcenná. Povstalecký líder dokonca žiada „rozpustiť súčasnú vládu a odvolať pochybné voľby a ústavu…“ Trvá aj na tom, aby sa za neplatné vyhlásili všetky dohody uzavreté medzi americkými silami a súčasnou irackou administratívou. Niektoré ďalšie body však poukazujú na to, že v hnutí odporu musela prebehnúť zásadná diskusia, možno aj za účasti hlavnej súperiacej povstaleckej skupiny, Irackej islamskej armády. Žiadajú napríklad rozpustiť milície a vyhlásiť vojenské organizácie za ilegálne – toto žiada americká vláda od premiéra Nouri al-Malikiho už niekoľko mesiacov. Medzi podmienkami je aj legalizácia starej irackej armády, anglo-americký záväzok znovu vybudovať Irak a obnoviť, čo bolo zničené vojnou – pričom okupačné mocnosti tvrdia, že sa o to sa usilujú už dávno – a integrácia bojovníkov hnutia odporu do znovuvytvorenej armády. Predsa prvé kroky k prímeriu? Al-Dželani označil plány prezidenta Georga Busha na potlačenie povstania za politický trik a dodal: „Neveríme, že Američania sú schopní na vojnovom poli znížiť schopnosť povstalcov pokračovať v boji za oslobodenie Iraku spod okupácie…“ „Povstalecké skupiny nepáchajú zločin, aby im Američania udeľovali milosť. Nehľadáme dôvody, aby sme mohli skončiť náš džihád… Bojujeme za svätý cieľ a jedným z našich práv je oslobodenie a nezávislosť našej krajiny, Iraku“, píše sa vo vyhlásení. Skupina tiež odmieta rokovania s al-Malikiho vládou, pretože ju považuje za „spoluzodpovednú za vraždenie Iračanov milíciami, bezpečnostným aparátom a eskadrami smrti“. Žiada jednotu krajiny a vyhlasuje, že „neuznáva rozdiely medzi ľuďmi v Iraku“. Nie je ťažké uhádnuť, ako Američania na toto vyhlásenie zareagujú. No sériou podobných požiadaviek sa začali aj kontakty Francúzov s FNL počas vojny za nezávislosť v Alžírsku (1954 – 1962). Tiež ich nebolo možné splniť, nakoniec sa však vyvinuli do reálneho návrhu na stiahnutie francúzskych vojsk. Samozrejme, neznámou ostáva, nakoľko je al-Dželaniho vyhlásenie reprezentatívne – nakoľko reprezentuje vôľu všetkých sunnitov. Príznačné je, že sa v ňom nespomína al-Kájda… Článok uverejnil britský denník The Independent Redakčne upravené
