Obvinenie, že vláda svojimi krokmi odrádza investorov, je v rozpore so skutočnosťou. Podľa prieskumu americkej obchodnej komory sa iba necelé percento zahraničných firiem chystá zo Slovenska odísť. Podobné výsledky vlastného prieskumu zaznamenala nemecká komora v lete. A na ministerstve hospodárstva je ohlásených vyše sto nových investorov.
Americká obchodná komora na Slovensku oslovila vyše sto rôznych firiem z 22 krajín, ktoré pôsobia na Slovensku. Vzhľadom na to, aký obraz o podnikateľskom prostredí u nás v posledných dvoch rokoch vytvárajú kritici vlády, bol výsledok prieskumu prekvapujúci.
Chcú zostať
Až 98,2 % zahraničných investorov pôsobiacich u nás chce na Slovensku naďalej zostať, aj keď väčšinu z nich postihla globálna ekonomická kríza. Viac ako polovica z nich (55 %) plánuje zachovať aj rozsah podnikania a vyše tretina investorov (35,1 %) ho chce dokonca rozšíriť. Znížiť objem výroby zvažuje len zhruba 8 % oslovených firiem a odísť zo Slovenska sa chystá iba necelé percento (0,9 %) z nich.
Tieto výsledky sú v rozpore s tvrdením opozície, že investori sa k Slovensku obracajú chrbtom, strácajú dôveru v podnikateľské prostredie a ekonomickú silu našej krajiny. Lídri SDKÚ-DS napríklad vyhlasujú, že vláda je bezradná, hospodársky rozvoj z predchádzajúceho obdobia nedostáva žiadne impulzy a doznieval by aj bez krízy, pod ktorú sa vraj všetko len opticky zakrýva. Pritom to bol práve Ivan Mikloš, kto ešte ako minister financií v bývalej vláde takýto vývoj predpokladal. V januári 2006 pre agentúru SITA povedal, že „súčasná slovenská ekonomika sa vyvíja tak, že je už na hranici, alebo dokonca nad hranicou svojho potenciálneho rastu.“
Štatistika nepustí a v médiách toľko opakovaný „rast HDP“ sa ráta oproti predošlému roku. Ak sme rýchlo dosiahli vysoké čísla v prvých rokoch konjunktúry, je prirodzené, že hoci samotný HDP bude stále vysoký, jeho medziročný rast sa spomalí. Presne tak, ako to bolo (pred krízou) v ekonomicky silných krajinách.
Dobrý daňový systém
Dnes si, samozrejme, ani I. Mikloš, ani M. Dzurinda nechcú na tieto slová spomenúť. Vyhovuje to totiž ich nezodpovednej opozičnej rétorike, podľa ktorej musí byť zlé všetko, dokonca aj to, čo bolo ešte pred voľbami v poriadku. Ficova vláda napríklad nesiahla na daňový systém, hoci sa to od sociálnych demokratov všeobecne očakávalo. Opozícia napriek tomu stále volá po ešte nižších daniach a odvoláva sa na požiadavky podnikov. Pritom je jasné, že podnikatelia budú chcieť nižšie dane a odvody vždy, keď sa ich na to spýtate, ako dieťa, ktoré vám nepovie, že nechce zmrzlinu ani vo chvíli, keď jednu drží v ruke.
Skutočnú vypovedaciu hodnotu má fakt, že odchýlka nášho daňového a odvodového zaťaženia oproti európskemu priemeru je asi 10 percent HDP, čiže vláda má oveľa menšie možnosti financovať verejné programy než partneri na Západe.
Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu prof. Edward C. Prescott pred necelým mesiacom na Ekonomickej univerzite v Bratislave zdôraznil, že SR má dobrý daňový systém, keďže daňové odvody sú podľa neho nízke. Pri súčasnom nastavení daňového systému je teda absurdné tvrdenie, že je možné znižovať dane a ešte výraznejšie financovať niektoré aktivity.
Euro je kľúčové plus
V roku 2008 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) zrealizovala zo 171 investičných projektov 34 vo výške viac ako 538 miliónov eur, vytvárajúcich 5 000 nových pracovných miest. Do cieľa teda úspešne dotiahla každý piaty projekt. Medzi najvýznamnejšie projekty patrila 300-miliónová investícia nemeckého Volskswagenu, ktorý bude v Bratislave vyrábať menšie rodinné autá pre značky VW, Škoda a Seat. K súčasným 7 000 pracovníkom pribudne ďalších 1 500. „Na rozhodnutie Volkswagenu malo vplyv prijatie eura a kvalita pracovnej sily“, povedali predstavitelia automobilky premiérovi Ficovi.
Na konci septembra minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek oznámil, že na jeho stole leží vyše 130 nových žiadostí o podporu od zahraničných investorov, ktorí k nám chcú prísť. Vyše 30 ich pribudlo v poslednom štvrťroku. Ľ. Jahnátek však upozorňuje, že máme záujem najmä o investície s vyššou pridanou hodnotou: „Je zrejmé, že po skončení problematického obdobia budú úspešní len tí, ktorí ponúknu produkty a služby na najvyššej technickej a technologickej úrovni. Budúcnosť teda vidíme v inováciách.“
Slovenská agentúra pre zahraničné investície a rozvoj mala koncom júla tohto roku rozpracovaných 127 investičných projektov v celkovej výške 3,8 miliardy eur, ktoré by mali vytvoriť 26 000 nových pracovných miest. Najviac projektov (14), je z Nemecka, po 10 z Veľkej Británie a Rakúska, potom z Kórey, USA, Belgicka a Holandska.
Optimistický MMF
Nášmu hospodárstvu veria aj medzinárodné ekonomické organizácie. Napríklad podľa MMF tento rok poklesne náš HDP o 4,7 %, čo je lepší výsledok, než predpokladá MF SR (pokles o 5,7 %) a NBS (o 5,6 %). Na budúci rok dosiahneme podľa MF SR rast HDP o 1,9 %, podľa NBS o 2,9 %, ale podľa MMF až o 3,7 %. Boli by sme na tom najlepšie v eurozóne (pred Francúzskom a Fínskom s rastom o 0,9 %, pričom priemer EMÚ má byť 0,3 %) aj v strednej Európe.
Pomalšie o 1,5 % bude podľa MMF rásť ekonomika Poľska, HDP ČR by sa mal zvýšiť medziročne v r. 2010 o 1,3 %. Maďarsko sa z recesie nevymaní a poklesne o ďalších 0,9 %. Z hľadiska príťažlivosti krajín pre investorov obstálo Slovensko najlepšie v porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom, ale aj s Rumunskom, Slovinskom, či Nemeckom a Chorvátskom, už v prvej polovici tohto roka. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý urobila Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK) medzi 130 firmami. Hodnotila najmä dostupnosť pracovnej sily, daňový a odvodový systém a investičné stimuly –teda pre potenciálneho zahraničného investora najzaujímavejšie faktory.
A toto všetko sú predsa len relevantnejšie údaje, ako predvolebné kuvikanie politikov.
Autor je publicista
