S postupujúcim časom a rozširovaním celosvetovej siete internetu rastú aj snahy užívateľov uchrániť si svoje súkromie. Na internet prichádza denne mnoho neznalých užívateľov, často prvýkrát pracujúcich on-line. Vedia sa síce pohybovať po sieti a vyhľadávať informácie, málokto z nich však kladie dôraz na to, ako skryť osobné údaje. Pri prezeraní stránok sa stretávame s vypĺňaním rôznych formulárov, ktoré žiadajú od nás meno, bydlisko alebo číslo telefónu. Nezriedka sa v internetovej inzercii udáva nielen e-mailový kontakt, ale aj poštová adresa. Vždy však treba zvážiť, ktoré údaje sú naozaj potrebné na skontaktovanie a ktoré sú zbytočné. Často sa stáva, že nájdeme v e-mailovej schránke rôzne reklamy, ponuky a odkazy na stránky. Odkiaľ majú títo doručitelia našu adresu? Neraz práve odtiaľ, kam sme ju sami napísali. Ďalšie internetové problémy si spôsobujú nevedomky sami užívatelia. Koľkokrát sa vám napríklad stalo, že ste sa nemohli prihlásiť na e-mailovú schránku alebo akúkoľvek inú stránku, kde ste sa registrovali len preto, že ste nevedeli zadať svoje heslo? Typickou výhovorkou je veta: „Zabudol som heslo.“ Aká je však skutočnosť? Slovenský talker Chatpoint robil 15. 3. 2003 oficiálne štatistiky hesiel a aby nedošlo k zneužitiu štatistiky, publikoval ich až o rok neskôr. Chatpoint navštívi denne najviac 2000 zo 40 000 registrovaných užívateľov: 6,48 % z nich si nastaví heslo rovnako ako prihlasovacie meno, 6,81 % má ako heslo meno z kalendára, najčastejšie Janka, Peter, Katka, Martin, 2,81 % má číslo 12345 a 1,04 % má heslo jednoducho „heslo“. Keď všetko zhrnieme, približne 20 percent hesiel sa dá ľahko odhaliť. S ochranou osobných údajov na internete to nie je vôbec jednoduché. Mnoho stránok, ale najmä talkerov pri registrácii ponúka možnosť vyplniť údaje v rozšírenom profile. Vhodné je nezadávať telefónne čísla a konkrétne bydlisko. Mnohí ľudia to však robia a potom sa čudujú, odkiaľ niekto vie, kde presne bývajú a aký majú telefón. Autori stránok niekedy neuvádzajú, ktoré údaje budú a ktoré nebudú zverejnené a to je chyba. Otázky typu „Ako vieš, že chodím na druhú základnú a že som z Majerčíkovej ulice?“ a odpovede „Jednoducho, napísal si to o sebe do profilu“ môžeme čítať na slovenských talkeroch dosť často. Internet nie je anonymná záležitosť. Vždy, keď sa niekam prihlásime alebo niekam niečo napíšeme, dá sa zistiť, odkiaľ píšeme a zložitejšími postupmi sa dopracovať dokonca až k domácej adrese. Každý počítač má svoju adresu, takisto ako každý dom na svete. Väčšina ľudí však o tom nevie a myslí si, že na internete sa môže voľne šíriť anarchia, rasistické výjavy, neslušné výrazy a urážky. Opak je pravdou. Ale o tom by mohli rozprávať správcovia serverov a talkerov, ba dokonca i o tom, ako sa dá proti týmto ľuďom účinne bojovať spoza počítača. Autor je študent gymnázia Strana bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Internet pre všetkých
