Holokaust a viera

Redakcie Slovenského rozhlasu zaoberajúce sa slovesnou tvorbou (Slovesná umelecká realizácia) prinášajú už tradične svojim poslucháčom kvalitné rozhlasové hry svetovej i slovenskej proveniencie. Tentoraz siahla Redakcia vysielania pre deti a mládež po vynikajúcej rozhlasovej hre anglickej autorky Gill Adamsovej Sivý muž.

Svedomie života v ozvene spieva žalmy a víri strach, zo svätín Večnosti čuť hlas, čo volá obete po mene, za miliónmi nevinných, Čas svätí aj v svedomí života hviezdy a kríže v dejinách

Zabrániť aj v svedomí ceste pre strach. Ako a kam ďalej ísť? Nikdy už nespaľovať ľudí v peciach, Ale v srdci človeka Navždy spáliť nenávisť!

Tieto verše som napísal po vzhliadnutí televízneho dokumentu Viera a holokaust (STV 1, 30. 4. 2001). V názve mojej bezprostrednej reakcie som si dovolil zameniť tieto dve významné slová, od ktorých sa odvíja obsah i dej filmovej relácie vyjadrujúcej Večnosť múdrosti, ktorá sa nachádza v Bohu i v človeku, v hlbokej viere a nádeji. Napokon, túto myšlienku vyjadruje aj známa židovská pieseň Nikdy nehovor, že kráčaš po poslednej ceste…

Čo je to pokoj a čo nepokoj

Na napnutých strunách strachu boľavých chvíľ ľudskej histórie a ľudských osudov vybrnkáva múdry a nemilosrdný Čas nesmrteľnú melódiu o svojej Večnosti spolu so sólovým spevom o milosrdnej múdrosti v Nekonečne. Myslíme a uvažujeme nad všetkým, čo bolo, čo poznáme a čo si pamätáme, nad všetkým, čo sa stalo a prečo to bolo tak, ako to bolo. Tento proces vnímania a uvažovania sám osebe vstupuje nielen do ľudského vedomia, ale i svedomia histórie a jej pamäte.

Ak túžime po pokoji, zvyčajne sa nachádzame v nepokoji. Aby sme poznali šťastie, musíme poznať širokú a búrlivú hladinu nešťastia zahrňujúcu choroby, bolesti, klamstvá, sklamania, závisť a všetky ďalšie neresti, ktoré spolu s negatívnou energiou zla a zlomyseľnosti vnikajú zákerne do myslenia a vyvolávajú v ľuďoch a medzi ľuďmi nepríjemnosti. Extrémny stav v tomto myšlienkovom procese vrcholí vo fanatickej slepote, v duchovnom šialenstve bez zdravého úsudku. Tieto predstavy zapríčinili zabíjanie a vraždenie ľudí.

Záchrana i útecha zároveň

Nádhernú poému s hlbokým obsahom ľudskosti, s trvalou aktuálnou problematikou holokaustu pripravila Oľga Pohánková, autorka námetu, scenára a režisérka v jednej osobe. To, čo sa jej podarilo obsiahnuť vo výpovediach dvoch najznámejších osobností súčasného židovského náboženstva, dvoch bratov, ktorých pôvod siaha na Slovensko, je fantastickým úspechom posúvajúcim meno našej televízie do polohy svetovosti. Rozprávanie hlavného izraelského rabína Izraela Meira Laua a jeho staršieho brata Naphtaliho je živým svedectvom o holokauste pre celý súčasný svet.

Vyslovené myšlienky objasňujú príčinu utrpenia, vykresľujú životné situácie plné náhod pri záchrane ich života. Svedecké slová sú plné viery v Boha, plné múdrosti a skromného vyrovnania sa s tým, čo prežívali ako deti. Hlboká viera v Boha Všemohúceho nám zachránila život, zazneli múdre slová z úst hlavného rabína Izraela.

Celý dej dokumentu umelecky umocňuje poetický záber lietajúceho vtáka a zábery hebrejskej liturgie, nádherný spev, hudba a verše poetiek Eriky Blumgrundovej, Iboje Wandal-Holmovej a Michal Snunitovej. Podstatná časť tohto dokumentu však tkvie predovšetkým v jedinečnosti rozprávania oboch bratov, ktorí v pomerne krátkom časovom vymedzení vyrozprávali históriu svojho života cez utrpenie a strach, až po zázračnú záchranu z koncentračného pekla.

Viera vo Všemohúceho Boha bola moja útecha a záchrana, povedal hlavný rabín Izraela a z očí spoza okuliarov žiaril úsmev múdrosti a Bohom požehnaného pokoja. Ja kladiem otázku Bohu, nie ľuďom: Prečo musí byť na svete toľko zverstva, nenávisti a utrpenia? A sám, vychádzajúc z hlbokých myšlienok hlavného rabína Izralea Meira Laua, by som sa usiloval naznačiť odpoveď.

V čo vrcholí fanatizmus

Energia Večnej Múdrosti je v Nekonečne. Večnosť energie je Láska Múdrosti v trvalom pohybe Času. Múdrosť Lásky je Boh a Boh je Láska a Múdrosť ako Láska je vo všetkom jestvovaní. Povedané inými slovami, Božia energia je všade a vo všetkom – v duši sveta i v duši človeka. Božia múdrosť pripúšťa a zároveň i stavia protiklad kladnej energie – zápornú energiu, pokúšajúc sa zmeniť múdru lásku na egoizmus, na pýchu, závisť a nenávisť, zlo. Fanatizmus vrcholí zatemnením lásky a mení sa na slepú nenávisť a nezmyselné vraždenie.

Uvažujem nad tým, čo robí človeka dobrým a múdrejším. Podľa televízneho dokumentu Viera a holokaust je to práve hlboká viera v Boha, v ktorého veria židia i kresťania, ktorá to dokáže. Napokon, v tomto jedinečnom duchovnom dokumente vysokých umeleckých kvalít sa vyskytuje veľa pohnútok k tomu, že spojenie židovskej a kresťanskej viery má reálnu perspektívu v ekumenizme vedúcom k porozumeniu medzi ľuďmi a národmi. Holokaust zostal hlbokou jazvou nielen v duši sveta a v jeho svedomí, ale i v duši myslenia ľudí.

Autor (1925) je básnik a publicista

(Celkovo 14 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525