Aj nešťastie má svoj význam v živote * Múdrosť z Biblie a z Talmudu sú modlitby pre duchovnú silu * Viera v Boha pomohla prežiť peklo koncentráku * Neustále treba pripomínať hyenizmus koncentrákov a beštialitu vojny * Ľudstvo a svet sa musí polepšiť v myslení a vo vzťahoch úcty a lásky človeka k človeku *
Motto: Ako a kam ďalej ísť,
aby zvíťazilo šťastie na svete?
Treba zabiť nenávisť.
Vraždenie nie je v múdrosti,
Biblia i Talmud to vedia a vy, múdri ľudia,
vy to neviete!?
G. Hupka
Sugestívne výpovede v pôsobivej réžii
Po prvom úspešnom televíznom filmovom dokumente venovanom otázke holokaustu a viery mali televízni diváci verejnoprávnej televízie možnosť vzhliadnuť jeho druhý diel. Myšlienky a úvahy o utrpení a nešťastí, o magickej sile viery v Boha sa divákom premietli v sugestívnych výpovediach účinkujúcich – Sigmunda Steinera, Jána Bernfelda a Gily Fatralo-vej, ktorí peklo fašistického koncentráku prežili. Voľné pokračovanie vypovedá o životnej filozofii dobra a zla, o násilí a o hrôzach, ktoré prežili aj naši slovenskí židovskí spoluobčania.
To všetko v zaujímavých záberoch kamier dokázala umelecky priblížiť pôsobivá réžia Olgy Pohánkovej. Nevšedným a zaujímavým spôsobom spája rozprávania a uvažovania rôznych ľudí, najmä Sigmunda Steinera. Ten úprimne rozprával, ako si vďaka hlbokej viere v Boha a v modlitbu zachránil v koncentračnom tábore život. V realistickom filmovom prejave sa jeho úvahy viazali na múdre myšlienky z Biblie a Talmudu. Sila viery v slovách modlitby dokázala, ako sa kladná energia večnosti magicky menila na múdrosť a dodávala silu pri prežívaní strašných útrap.
Čo je dobro a čo je zlo
Krása života je v Múdrosti Boha a človeka. Sila vôle v procese času, v ktorom je vyhranený aj priestor každého života a všetkého bytia, dobra a zla, sa potvrdzuje aj vo výpovediach Steinera a Fatralovej a Bernfelda. Z ich bohatých životných skúseností sa v praxi potvrdzuje, že i dobro sa môže po čase prejaviť ako zlo, zlo ako dobro, že aj nešťastie môže ukázať cestu k šťastiu, ale aj naopak. Taká je dialektika múdrosti a večnosti, nekonečný priestor na neustále spoznávanie a trvalé objavovanie skrytých zázrakov múdrosti v Nekonečnu.M
Človek sa odpradávna pýta, čo je dobro a zlo, rieši problémy šťastia a nešťastia. Dosial však nikto nedokázal dať na všetky tieto otázky uspokojujúce a vyčerpávajúce odpovede.
Aj to je múdrosť a Láska energie Nekonečna v Bohu, konštatovali účinkujúci v tomto dokumente, ktorý myšlienkovo nadväzoval na predchádzajúci prvý diel o Holokauste a viere. Na tejto relácii treba podčiarknuť predovšetkým jej úprimnosť a presvedčivú pravdivosť vyslovených myšlienok a slov, ktoré potvrdzovali trpkú, ale múdru pravdu o živote, bolestiach a šťastí.
Veril som v Boha a neprestal som veriť, lebo v prosbách modlitby som vždy pociťoval a pociťujem múdrosť nekonečnej energie zázraku, o ktorom nemusím uvažovať, ale veriť mu, tak ako moji predkovia pred mnohými tisícročiami. Preto prichádzam k záveru, že aj utrpenie a zlo, ktoré nemuselo byť, môže sa stať aj dobrom a múdrym poučením. Tieto myšlienky opakujú v dokumente, neraz aj v protirečivých názoroch, účinkujúci, ktorých napokon spája jednotný realisticko-múdry názor na život ako na fenomén múdrej večnosti.
Citácie z Biblie či z Talmudu sú úvahy o múdrosti, ktoré majú vo svojom večnom neohraničenom priestore opakujúce sa pravdy a poučenia o všetkom, čo sa týka života a všetkého bytia. Dimenzie večnosti a múdrosti sú neznáme.
Varovanie pre budúce generácie
Režisérka do tohto umeleckého dokumentu veľmi účinne zakomponovala vstup Pavla Mešťana, ktorý vo filozofickom zamyslení vyslovil o tom všetkom jednoduchú, pragmaticky múdru ideu: je potrebné pripomínať prežité ľudské utrpenia a ich následky ako výstražné memento aplikovať na súčasný život, aby sa doteraz páchané zlo neopakovalo, bolo varovaním pre budúce generácie. Napokon smutne, ale nie s beznádejou v očiach konštatoval, že ľudstvo sa z doterajších hrôz a utrpení nepoučilo. No existuje tu viera a nádej, že trvalým pripomínaním sa beh dejín môže zmeniť k lepšiemu.
Každé prežité ľudské zlo zanecháva jazvy bolesti v srdciach a v spomienkach tých, čo prežili hrôzy koncentrákov a boli svedkami utrpenia nevinných ľudí. V dejinách ľudského myslenia sa bude treba zamerať na hlboký vedecký výskum psychogenetiky a všetkými formami vplývať na prevýchovu k úprimnosti vo vzťahoch a k úcte človeka k inému človeku. A to sa podarí len cez zázrak Lásky a viery, ktorú spomínali aj účinkujúci v tomto filmovom dokumente. Holokaust sa nesmie opakovať, ľudstvo by sa malo poučiť z hrôz a nešťastia, aby sa zabránilo zverskému násiliu, ktoré páchali ľudia na ľuďoch v koncentračných táboroch.
Na záver mi nedá, aby som nepripomenul, že takáto výchovná relácia so silným umeleckým akcentom v obidvoch dielach by sa mohla a mala odvysielať aj niekoľkokrát za sebou. Tento televízny filmový dokument Olgy Pohánkovej svojím obsahom spustil hlboko sondu do duše času, v ktorej zostáva jazva po ľudskej surovosti ako pieseň o bolesti, ako žalmy a modlitba za múdrosť bez nenávisti pre budúce dejiny. Bolo by užitočné, keby sa o obsahu týchto televíznych filmových dokumentov vyvolala v televíznom či filmovom klube široká diskusia s divákmi. Tieto relácie si svojím hlbokým ľudským obsahom a umeleckým spracovaním zaslúžia širokú publicitu.
Autor (1925) je básnik a publicista
